Dan Bárta v Žiline

Tri pohľady na koncert očami študentov
Plný dom jazzu
Koncert Dana Bártu&Balzar Tria mohol byť jednou z najvydarenejších, ale aj najhorších akcií tohtoročného žilinského literárneho festivalu. Hrozilo napríklad, že sa naň dostavia zástupy štrnásťročných Bártových fanyniek, dožadujúcich sa odohrania On my head, ignorujúc čisto akustickú podobu tohto projektu. Tínedžeri sa však medzi obecenstvom vyskytli len sporadicky. Publikum pozostávalo prevažne zo skôr narodených milovníkov jazzu. A tí si na koncerte prišli na svoje. Nepríčetne očarujúcemu a očarujúco nepríčetnému Bártovi poskytuje jazz možnosť naplno sa spevácky prejaviť a on ju náležite využíva. Pri spievaní sa dostáva do tranzu, do ktorého by mohol dostať aj publikum, nebyť dosť nešťastne zvolenej sály Domu odborov, ktorá pre tento typ koncertu poskytuje až priveľké priestory, neštandardné osvetlenie a zvuk. Také prekážky nezdolá ani piatykrát ocenený spevák roka Dan Bárta.
Zuzka

Sám vraj stopy nezanecháva
Dan Bárta v objatí českého Balzar Tria ich však zanechal na vďačnom žilinskom publiku. Priestormi Domu odborov sa niesol hlas charizmatického speváka, ktorý sa blysol nielen bravúrnym zvládnutím skladieb, ale aj bezchybnou slovenčinou. Tanečný prejav, gestikulácia, mimika – všetko nasvedčovalo tomu, že zmysel pre umenie má jednoducho v krvi. Pôsobivé však boli v neposlednom rade aj sólové prejavy inštrumentalistov. Publikum dvakrát prinútilo hudobníkov vrátiť sa späť na pódium. Celý večer, no najmä pri dynamickejších skladbách, rástla v človeku chuť prezentovať sa svojimi tanečnými schopnosťami. Proste tancovať odušu, pokiaľ ste však nechceli rušiť obecenstvo usadené v tvrdých stoličkách, uprednostnili ste len podupkávanie nohou a pokyvkávanie hlavou. Stopa však zostala značná.
Mirka

Fascinujúce, a predsa...
Hudba je rôzna. Od tanečnej, cez pochodovú po hudbu takpovediac „podmazovú.“ Bárta a jeho Balzar Trio patrí do poslednej kategórie. Nepustíte si ho, keď drhnete dlážku, pri sezónnej depresii ani pri aerobiku. Jeho muzika je prototyp hudby do kaviarne, kde ľudia pijú kávu, chrúmajú arašidy a hudbu vnímajú akosi mimovoľne. Napriek tomu existuje element, ktorý ruší túto iskru Dana Bártu, a tým je sám Bárta. Jeho charizmatické vystupovanie a ojedinelý hlasový prejav pohltí. Nie však v Dome odborov. Koncert nebol očakávanou čerešničkou na torte festivalu, aj keď Bárta mal v Žiline „skalných“, ktorí počas vystúpenia od rozkoše zatvárali oči a nechali sa unášať. No tí, ktorých zreničky behali po detailoch, odchádzali so zmiešaným pocitom - sála primálo komorná, Bárta priveľmi mimo reality a publikum až priveľmi akurátne. Možno tomu chýbala tá káva, cigareta a arašidy. Ktovie.
Katka