Cieľom projektu je, aby sa prostredníctvom jednoduchej formy kultúra dostala do povedomia a stala bežnou súčasťou spoločenského života. Kultúrny poukaz je finančný poukaz v hodnote dvesto korún a skladá sa zo štyroch päťdesiatkorunových kupónov. Je vystavený na konkrétne meno, je neprenosný a jeho platnosť je jeden kalendárny rok. Ako a kde využívajú kultúrne poukazy na základných školách (ZŠ) v Žiline, Kysuckom Novom Meste, Rajci a Bytči, prinášame v nasledujúcich riadkoch.
Ako nás informoval riaditeľ Základnej školy (ZŠ) na Zaymusovej ulici v Žiline, dvakrát zorganizovali pre školákov spoločné kultúrne podujatie a zvyšné poukazy vydali žiakom. ZŠ na Hollého ulici prijala podobné opatrenia. „Navštívili sme jedno spoločné podujatie, na ktorých sme využili poukazy, ostatné sme rozdali deťom. Naši žiaci ich najviac využívajú na návštevu kina a bábkového divadla,“ hovorí riaditeľ školy Miroslav Chupáň. ZŠ Nábrežná je spomedzi troch ZŠ v Kysuckom Novom Meste najväčšia. „Najviac kultúrnych poukazov sme minuli na filmové predstavenia. Keďže kino máme aj u nás v meste, zorganizovali sme hromadnú návštevu tejto kultúrnej ustanovizne a nemuseli sme cestovať až do Žiliny,“ povedal zástupca riaditeľa Igor Drexler. Jeden poukaz dostali deti pred prázdninami, aby ho využili podľa svojich predstáv. Okrem toho sú v meste aj ďalšie možnosti, ako poukaz využiť. Napríklad, kultúrne podujatia v dome kultúry alebo surfovanie po internete v mestskej knižnici sú ďalšou alternatívou. „Poukazy sme rozdali deťom. Žiaci chodia na exkurzie, na zámky, výlety, ale vo väčšine prípadov poukazy kultúrne ustanovizne neprijímajú,“ skonštatoval Marián Parskár, riaditeľ štátnej ZŠ v Rajci. V Bytči na ZŠ Eliáša Lániho zužitkovali kultúrne poukazy obdobným spôsobom. „Časť sme ich minuli na koncoročné výlety a exkurzie. Časť sme dali žiakom domov, časť sme dali na divadelné predstavenie a jeden poukaz máme naplánovaný na koncert, ktorý sa ešte len bude konať,“ zhrnula zástupkyňa riaditeľa školy pre prvý stupeň Ingrid Paprskárová.
„Vďaka poukazom sa konečne dostali ľudia zo vzdialenejších obcí do miest. V niektorých oblastiach ako v Rajeckej doline, Terchovskej doline a podobne kiná už dlhšie nefungujú,“ myslí si Zuzana Bielčíková, riaditeľka distribučného centra Tatra filmu v Žiline. „Stúpla nám návštevnosť filmových predstavení takmer o päťdesiat percent. Samozrejme na predstaveniach, ktoré sú mládeži prístupné,“ hodnotí situáciu Zuzana Bielčíková. Podľa nej je výhodou, že práve v tomto čase sa premietajú komerčné tituly, ktoré by i tak školákov oslovili. „Záleží na tom, kto návštevu koncertu poriada. Ak škola, ide o hromadné podujatie a návštevnosť koncertov, sa nám so začiatkom školského roka zvýšila. V októbri poriadame výchovné koncerty, ale máloktorý žiak príde na koncert vážnej hudby sám od seba,“ skonštatovala Magdaléna Pečená, lektorka dramaturgie Štátneho komorného orchestra. Na bežné večerné koncerty chodieva menej záujemcov, ale na jeden výchovný koncert počas vyučovacích hodín vyberú priemerne tristo poukazov.
Riaditelia niektorých oslovených ZŠ zhodnotili, že myšlienka kultúrnych poukazov je dobrá a je dôležité viesť deti a mládež ku kultúre. Ale podľa ich názoru, kultúrne inštitúcie nie sú po organizačnej stránke pripravené poskytovať služby výmenou za kultúrne poukazy. Najčastejšie nedostatky, ktoré vytýkajú pri realizácii tohto projektu sú, že kultúrne stánky kvôli administratívnej agende odmietajú poukazy prijímať a na druhej strane, pokiaľ sú ochotné ich akceptovať, tak narážajú na finančný problém. Podujatie, ktorého vstupné je nižšie ako hodnota poukazu, vyjde žiaka drahšie. Ak stojí vstupenka tridsať korún a školák použije na úhradu poukaz, v konečnom dôsledku ho predstavenie stojí päťdesiat korún, poukazujú riaditelia spoločne na nevýhody súčasného systému kultúrnych poukazov. Zároveň však dúfajú, že tieto prekážky sa po prvých skúsenostiach odstránia a kultúrne poukazy zostanú zachované.