Ako organizované športové odvetvie sa jazdectvo u nás začalo prejavovať až po vzniku Československa. V medzivojnovom období dosahovali naši reprezentanti na medzinárodnom poli výrazné úspechy. Z tých najcennejších bola zlatá medaila na Olympijských hrách v roku 1928 v Amsterdame. Získal ju František Ventura na koni Eliot v disciplíne skok mohutnosti. Mimochodom tento kôň pochádzal z chovnej stanice v Motešiciach. V Žiline, podobne ako v ďalších mestách Slovenska, bola odbočka Československej jazdeckej spoločnosti (ČSJS) založená najmä z iniciatívy dôstojníckeho zboru miestnej vojenskej posádky. Predsedom tejto odbočky, založenej v roku 1934, bol zvolený bývalý veliteľ 9. delostreleckého pluku Alexander Čunderlík. K najaktívnejším členom odbočky patrili páni Bartáky, Brežný, Nitsche, Řihoušek a Prát. Odbočka ČSJS, okrem tradičných jazdeckých podujatí, akým bola napríklad „Hubertova jazda“, organizovala na poľnom letisku Vlčince aj ďalšie podujatia ako prekážkové dostihy tzv. steeple-chase, jazda v teréne tzv. cross-coutry, dištančná jazda a vytrvalostná jazda. Žiaľ, výsledky z uvedených pretekov sa nezachovali. V roku 1936 sa k odbočke ČSJS pridala novozaložená Sedliacka jazda. K najobetavejším organizátorom športových aktivít v sedliackej jazde patrili páni Barták, Weisar a Hoffer. Obe organizácie plnili aj branné úlohy. Preto pri nariadení vlády Slovenskej krajiny 28. októbra 1938, bola ich činnosť zastavená a organizácie boli rozpustené. Odchovanci žilinského jazdeckého športu aj v ďalšom období, keď jazdecký šport v meste utíchol, šírili jeho dobré meno. Najúspešnejší bol dôstojník Egon Seknička, ktorý sa v rokoch 1953 a 1957 stal v skoku „S“ majstrom Československa. Koncom päťdesiatych rokov boli kone z armády vyradené. Definitívne zvíťazila motorizácia armády, ktorou sa uzavrela aj jedna z najvýznamnejších kapitol jazdeckého športu nielen v Žiline.
