ní existujúcej a pripravovanej legislatívy v oblasti stavebného zákona a životného prostredia.
Myslíte si, že je na Slovensku dostatočná legislatíva ohľadom ŽP?
Legislatíva je rámcovo určená, zákonné prostriedky sú k dispozícii, lenže sa nevyužívajú. Nepotrebujeme meniť zákony, potrebujeme ich uviesť do praxe a potom samozrejme je priestor aj na zlepšovanie. Mnoho ľudí vníma iba časť problému. Vidia, že sa rúbu stromy a podobne, ale podstatou optimalizácie ŽP je hlavne správne využitie územia s ohľadom nielen na záujmy určitých záujmových skupín napr. podnikateľov a pod., ale v súlade so záujmami ľudí, ktorí v danom území žijú. K tomu patria samozrejme aj stromy, ale aj pešo dostupné priestory pre oddych a rekreáciu rovnomerne obsiahnuté v štruktúre mesta.
V čom vidíte hlavný problém?
Mestá mnohokrát pod tlakom finančných skupín nevyužijú svoje zákonné prostriedky, ktorým je v oficiálnej podobe územný plán. V dôsledku toho sa územie devastuje. Konkrétnym príkladom je zahusťovanie výstavby. Ubúdajú priestory, kde by sa ľudia mohli stretávať, komunikovať, zároveň pri tom relaxovať. Hlavne deti nemajú kde tráviť svoj voľný čas, športovať. No netýka sa to len detí ale aj ostatných vekových skupín, dôchodcov nevynímajúc.
Ako to spolu súvisí?
Mesto prestáva byť pre ľudí domovom. Chodia sa do bytov iba vyspať. Už za socializmu podľa zahraničných noriem bol počet obyvateľov na hektár alarmujúci a predznamenával nepriaznivé sociálne úkazy. Treba si uvedomiť, že prostredie pôsobí a utvára človeka, ktorý ho nevníma len vizuálne, ale pôsobí na jeho psychický a duševný vývoj. Keď človek nie je obklopený príjemným a harmonickým prostredím, kde môže každodenne napĺňať svoje potreby ako tvor spoločenský, vyúsťuje to do sociálnych úkazov ako kriminalita, agresivita. Takýto človek spätne ešte viac devastujú to, čo ich obklopuje, lebo sa s tým nestotožní.
Existuje nejaká možnosť riešenia?
Predtým bola výstavba hustá a teraz sa ešte viac sa zahusťuje. Samosprávy by mali vytvoriť útvar architekta, kde budú pracovať kvalifikovaní ľudia, ktorých je u nás dosť, ale nesedia na správnych miestach. Niektoré úrady v organizačnej štruktúre architekta majú, ale neplní svoju funkciu v pravom slova zmysle. Človek bez zodpovedajúceho vzdelania jednoducho nevie, čo má robiť, prípadne robí, čo mu prikážu.. Takto realizované investície sa stávajú premrhanou šancou.
Mohli by ste to konkretizovať?
V súčasnosti sa v území realizuje množstvo kapitálu. Ak sa neurobí komplexná príprava územia a následne kvalitný projekt, ktorý zohľadní všetky dotknuté oblasti, dosiahne sa len krátkodobý efekt. Za niekoľko desiatok rokov vystúpia, vďaka nedomysleným konceptom problémy v polohe zdevastovanej krajiny. Štruktúra mesta sa tvorí niekoľko storočí. K tomu zrazu pribudne množstvo aktivít a vynorí sa problém dopravnej obslužnosti, ostatnej infraštruktúry. Zbúrame domy? Kadiaľ a ako budú chodiť ľudia? Aký vzduch budeme dýchať a v akom hluku sme nútení sa pohybovať? Toto všetko je dôsledok nedomyslenosti, množstvo aktivít, na ktoré štruktúra územia nestačí. Je treba sa však opýtať, či je dnes vôbec spoločenská vôľa pre kvalifikovaný prístup?
Vidíte takéto problémy v Žiline?
Žilina je malé mesto. Nemôžete si však sadnúť na bicykel a bezpečne prejsť na ňom z jedného konca na druhý. Nie sú tu vytvorené okruhy a logické prepojenia pešej a cyklistickej dopravy v náväznosti na už spomínané parkové a rekreačné plochy. Pritom koľko ľudí by to využilo. Chodiť autobusom alebo autom je drahé, čakanie, dopravné zápchy. Ale nie je taká možnosť. Iniciatívu by človek očakával zo strany samosprávnych a ostatných inštitúcií zodpovedných za správu územia. Keďže však, zdá sa, prechádzame etapou raného kapitalizmu, asi až vývojom si uvedomíme, aké robíme chyby na úkor nás, ale hlavne ďalších generácií. Tu vidím obrovský priestor pre občianske združenia.
Ako na vás ako architektku pôsobí Žilina?
Z urbanistického hľadiska dosť nepríjemne. Vládne tu dezurbanizácia. Stavia sa všetko piate cez deviate. Spomínané zahusťovanie výstavby ide na úkor plôch zelene a športu. O nových parkoch a nekomerčných športoviskách možno len snívať. Dobudujú sa diaľničné privádzače a dopravné zaťaženie mesta sa ešte zvýši. V kombinácii s kotlinovou klímou a jej nepriaznivými rozptylovými podmienkami to znamená ďalšie zhoršenie ovzdušia, hlučnosti. Toto všetko sú stresové faktory pôsobiace na zdravie obyvateľov.
Ktoré mesto na Slovensku sa vám zdá najkrajšie a ktoré najškaredšie?
Nepoznám, samozrejme, všetky mestá. Z tých, ktoré na mňa pôsobia príjemne spomeniem Nitru a napríklad Martin. Z miest, ktoré som navštívila v zahraničí, sa mi veľmi páči Mníchov. Je to mesto, kde sa môžete vybrať za oddychom. Je plné zelene a to aj napriek tomu, že ide o veľké mesto.