Patrí medzi ne aj mozaika, ku ktorej sa ľudia znova a znova vracajú. Už naši predkovia ocenili jej dekoratívnosť. Je jednou z najtrvalejších foriem výzdoby - najstaršie zachované mozaiky pochádzajú z obdobia pred šesťtisíc rokmi. Nájdeme ju v katedrálach, operných budovách, na radniciach, v staniciach metra, obchodných domoch. Vyzdobené sú ňou fontány, bazény a kúpele, kde je vlhko a kde by sa iné umelecké diela znehodnotili. Jednu zaujímavú mozaiku môžu vidieť návštevníci Obecného úradu v Turí priamo na podlahe. Pred dvomi rokmi ju zhotovil obyvateľ obce, 54-ročný Ján Pekara.
Mozaika na Obecnom úrade v Turí znázorňuje medveďa z obecného erbu. „Robil som ju po večeroch tri týždne. Predtým som však musel dva týždne čakať na dve tabličky červenej dlažby na pazúry a zuby medveďa,“ hovorí Ján Pekara. Mozaiky sa v minulosti vyrábali z porcelánu, skla, zrkadiel alebo kamienkov. Kúsky dlaždíc zabalili do handry a pobúchali po nej kladivom. Takto dosiahli rôzne tvary, s ktorými mohli pracovať. Ak chceli dosiahnuť nejaký konkrétny tvar, pomohli si kliešťami. Dnes sa pri tom využíva aj laser. „Ja som si najskôr celý motív narysoval na papier, potom vystrihol, obkreslil na dlaždice a ručne diamantom a rozbrusovačkou narezal. Mozaiku tvorí asi 2500 kúskov a na každom som vybrúsil hrany. Niektoré sú menšie ako dva centimetre,“ prezradil nám svoje výrobné tajomstvo. Lepidlom na obkladačky potom kúsok po kúsku prilepil na podlahu a medzery vyplnil škárovacou hmotou. Dva dni, kým obraz vytvrdol, nikto do miestnosti nesmel vstúpiť.
„Aj dnes ho niektorí obchádzajú, ale to nie je nutné. Obraz je odolný proti opotrebovaniu ako normálna dlažba,“ uisťuje. Mozaika zvyšuje protišmykovosť podlahy a keďže môže ľahko kopírovať zaoblené tvary, vynikne aj na zakrivených plochách, ako sú oblúky, klenby či kruhové stĺpy. Používa sa aj na kvetináčoch, stolíkoch, obkladajú ňou krby a podobne. Ján Pekara je činorodý človek. Okrem toho, že je obecným poslancom, píše švabachom šachistom kroniku, poľovníkom vypaľuje do dreva obrazy, rybárom vyrába tabule k rybníkom a potokom, futbalistom a holubiarom kreslí diplomy, detským maratóncom robí potlače na tričká a novorodencom maľuje krstné košieľky. Vyrába etikety na dvere, tabule na označenie ulíc v obci, maľuje plagáty, taniere, koreničky, pri obecných oslavách sa stará o výzdobu, a to sme ani zďaleka nevymenovali všetky jeho početné aktivity. „Kým iní zabíjajú čas nečinne v krčme pri pive, ja sa zatvorím na dvore v mojej unimobunke a niekedy tam tvorím aj do tretej rána. Je to také moje kráľovstvo. Keď dorobím jedno, ihneď sa púšťam do ďalšieho. Najnovšie sme s naším starostom vymysleli, že by som mohol urobiť do kultúrneho domu patróna nášho kostola svätého Archanjela Michala s mečom a drakom. Už čoskoro sa do toho dám,“ plánuje Ján.