Nedá mi, aby som na to nereagoval a poskytol dôkaz o tom, že pravda je na strane pani Henriety, ktorá neoprávnene musela zaplatiť pokutu 670 korún. V liste redakcii prikladám štyri cestovné lístky, z ktorých na jednom lístku je predierkovanie normálne – viditeľné, no dátum je len veľmi slabo otlačený, skoro bez farby. Voľným okom vyzerá takmer ako neoznačený. Keby si to človek nevšimol – prehliadol a chcel lístok znova označiť, pribudli by tam ďalšie dve dierky a v tom prípade by vážená pani revizórka tvrdila, že bol štiknutý už použitý lístok. Je skutočne záhadou, prečo automat niekedy len dierkuje a neoznačuje dátum, alebo označí tak, aby voľným okom nebol viditeľný!! No, vážená pani revizórka by to mala rozoznať a nerobiť cestujúcim (slušným) v autobuse zbytočné traumy, ktorých v dnešnom živote je dosť. Najviac je to neoprávnená krádež. Panej by mali vrátiť peniaze a ospravedlniť sa jej za spôsobenú traumu. Chyba je v automatoch, ktoré z nejasného dôvodu vždy na lístku dátum nevytlačia tak, aby bol na prvý pohľad viditeľný! Som presvedčený, že aj na lístku pani Henriety bol presne tak neviditeľne – bez farby vytlačený a vážená pani revizórka to zneužila. Lístok jej bol odobratý a pani Henrieta nemá možnosť sa brániť, preto poskytujem tento doklad, ktorý je k nahliadnutiu v redakcii.
Jaroslav Cimbalík
•Dňa 27. septembra 2006 som nastúpil v Žiline na autobusovom nástupišti o 15.40 h do autobusu, ktorý mal na tabuli oznam, že ide o zrýchlený spoj na trase Žilina – Belá a obchádza obce Tepličku n/Váhom a Nededzu po novovybudovanej komunikácií popri závodu KIA. V tomto autobuse cestovali prevažne mladí ľudia a bol plne obsadený. Na jednej sedačke v strede autobusu sedeli vedľa seba aj Mariana z Belej a Vlado z Krasnian a práve im patrí touto cestou poďakovanie za prejavenú úctu k skoršie narodeným, keď uvoľnili bez akéhokoľvek vyzvania miesto na sedenie dvom starším pánom, ktorí zhodne konštatovali, že pravdepodobne majú dobrú výchovu od rodičov. Vstúpili sme do desiateho mesiaca v tomto kalendárnom roku a práve toto obdobie je každoročne vyhlásené ako „Mesiac úcty k starším.“ Mariana a Vlado prejavili svojím skutkom, že úctu k starším treba pestovať vo svojom živote nepretržite a všade v našom spoločenskom živote. Tento dobrý skutok nech je inšpiráciou pre ostatných školopovinných a mladých ľudí.
Ján Ďurnek