V čase rannej a popoludňajšej „špičky“ sa tam vytvárajú dlhé kolóny. Spôsobujú ich vodiči zo sídliska Hájik, ktoré sa neustále rozrastá. Na križovatke pri kostole sv. Štefana sa niektorí snažia odbočiť, musia však dlhšie čakať a za nimi sa vytvárajú rady. Dopravnú situáciu riadi polícia. Vodiči, ktorí tadeto pravidelne jazdia, hovoria, že si už na toto miesto pomaly zvykajú. Takisto cestujúci v mestskej hromadnej doprave, ktorí tiež musia počítať so zdržaním. Situácia je najhoršia začiatkom týždňa. „Na trasách zo sídlisk, kde je sústredené bývanie, sa to takto prejavuje, hlavne vo väčších mestách. Ak sa zistí, že kapacita križovatky nestačí, tak sa urobia dopravno-inžinierske opatrenia. Ale to nie je strategický a koncepčný prístup k veci. Myslím si, že dopravný kolaps zatiaľ nenastal. Tieto situácie sú vo väčších mestách bežné. Stačí sa pozrieť do Bratislavy, kde je to ešte horšie. Ak sa však tieto situácie nebudú riešiť, až potom prerastú do kolapsov. Ten nastane vtedy, keď sa nebude možné dostať na miesto určenia do predpokladaného času. V tejto veci sa vyžaduje systémový prístup a potrebné je vypracovanie Generálneho dopravného plánu v meste,“ hovorí Ľubomír Mateček, dopravný urbanista. V polovici osemdesiatych rokov minulého storočia spolupracoval na Generálnom dopravnom pláne Žiliny a štúdii trolejbusovej dopravy. Podobná situácia nastala v Žiline najprv pod sídliskom Vlčince, v čase, keď tam ešte neboli obchodné centrá. Pokračuje to aj po ich postavení a zavedení kruhových objazdov. Podobné je to pod Solinkami, na križovatke pri Váhostave. Mnohí toto miesto radšej obchádzajú.