Akékoľvek snahy o jeho vykynoženie sú zatiaľ márne. Na jeho výskyt v obci Turie nás upozornil Maximilián Tvrdý (84).
Boľševník obrovský (Haraccleum mantegazzianum) sa k nám dostal z Kaukazu a dlhé roky ho vysádzali ako majestátnu okrasnú rastlinu v parkoch kúpeľov a turistických miest. Dnes je z neho veľký európsky problém. Keďže táto rastlina u nás nemá prirodzených nepriateľov, postupne sa rozrastá a vytláča naše pôvodné druhy. Šťava z jej listov a stoniek navyše pri dotyku s ľudskou pokožkou spôsobuje bolestivé pľuzgiere podobné popáleninám. Napriek snahe o jej zlikvidovanie si veselo rastie ďalej, najčastejšie v „území nikoho,“ čiže popri cestách a vodných tokoch. Maximilián Tvrdý z Turia si túto nezvyčajnú rastlinu všimol prvý raz asi pred desiatimi rokmi.
„V časti Horná Rybná som vtedy choval včely a blízko úľov som objavil akúsi neznámu rastlinu. Bola ukrytá v húštine a pekne kvitla. Bol som zvedavý, čo je to za čudo, chodil som ju obzerať a aj včely ju rady navštevovali,“ spomína Maximilián. Vtedy ešte nevedel, akého má nebezpečného suseda. Neskôr, keď boľševník vyrástol do trojmetrovej výšky a jeho stonka pekne zhrubla, vyrezal ho a spravil z neho zaujímavú fujaru. „Keď som sa okolo obšmietal, zistil som, že sa mi po dotyku jeho širokých listov spravili na rukách pľuzgiere, ktoré sa ťažko hojili. Keď uschol, vzal som domov aj jeho vrchol so semenami. Doma som ich dve hodiny počítal, bolo ich vyše 9000,“ hovorí. Suchá stonka rastliny už pokožke neškodí. Tento bývalý zručný stolár ju prevŕtal a vyrobil z nej takmer dvojmetrovú fujaru. „Neviem, či sa ešte niekto na svete pokúsil vyrobiť fujaru z boľševníka. Výhodou je, že je ľahúčka ako pierko. Má krásny hlas, len na nej nemôžem dosiahnuť nízke tóny, lebo má tenké steny,“ vzdychol si. Keď zistil, s kým to má dočinenia, začal aj spolu s manželkou túto rastlinu ničiť, no márne. „Každú jar ho vysekám, ale vždy vyrastie odznova. Je to nezmar. Navyše sa objavil aj na ďalších miestach v obci – veselo si rastie aj Pod Hrádkom a na mieste Richtárnica je ho už celý záhon. Pokiaľ viem, jeho výskyt je evidovaný, sledovaný a majiteľ pozemku, na ktorom sa boľševník objaví, by ho mal ničiť. Ináč nám čoskoro zaplieni celú dolinu,“ rozhorčuje sa. Početné semená boľševníka sa šíria vetrom a vodou a v pôde môžu vyčkávať i niekoľko rokov. Nepomáha chemický postrek, biologické ani mechanické ničenie. Boj s ním je zatiaľ neúspešný. Takže môžeme zatiaľ len vyčkávať a varovať deti, aby si z neho v žiadnom prípade nevyrábali trúbky, ďalekohľady, či podobné hračky.
