e mu zopár otázok.
Chceli ste byť vždy hercom, alebo ste sa tak rozhodli až po absolvovaní inej školy?
I keď som miloval film, pôvodne som sa chcel venovať reštaurovaniu. Vyštudoval som Strednú umelecko-priemyslovú školu v Kremnici. Ako 19-ročného ma však zlákala cudzina a bez akejkoľvek znalosti cudzieho jazyka som sa vybral do Ameriky. Na včelej farme som strávil jeden nádherný rok života. Tam som si uvedomil, že ak človek naozaj chce, má šancu splniť si svoje sny. Vtedy som zatúžil po herectve. Vrátil som sa na Slovensko a potom, čo som uspel na konkurze, prežil som ďalší pekný rok života v Mestskom divadle v Žiline. Počas tohto roka som sa za pomoci kolegu Vlada Móresa pripravoval aj na skúšky na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Od júla roku 2000 som účinkoval v činohre Slovenského národného divadla.
Ktoré z vašich filmov máte najradšej?
Mal som to šťastie hrať v mnohých dobrých filmoch. Rád spomínam na film Krv zmiznutého, Kráľ zlodejov, Milenci a vrahovia či Crash Road. Hral som aj v niekoľkých amerických filmoch, napríklad Za nepriateľskou líniou. Momentálne ma diváci môžu vidieť v českom seriáli Ulica, kde hrám Martina Rozberka, ktorý sa venuje reklamnej kampani pre politikov. V Prahe práve nakrúcame anglický horor Darck Spirits a vo februári by mal mať premiéru film Rozhovor s nepriateľom. Režíruje ho slovenský režisér Patrik Lančarič. Niektoré jeho scény sme nakrúcali aj tu neďaleko v Terchovej.
Vo vašich filmoch predvádzate niekedy krkolomné kúsky, ste to však vždy vy?
V nebezpečných, riskantných scénach nás, pravdaže, zastupujú dabléri. Žiadny herec nie je kaskadér a počas nakrúcania si nemôže dovoliť riskovať zranenie či jazvy, pretože by film nedokončil. A to je drahá záležitosť. Film sa potom zostrihá tak, aby sa divákovi zdalo, že všetko hrala tá istá osoba. Zastupovať sa nechávajú aj také superhviezdy ako Bruce Willis, Arnold Schwarzenegger či Silvester Stalone. Nám pomáhajú českí kaskadéri, prácu ktorých veľmi obdivujem a nesmierne si ich vážim. Musia absolvovať náročný tréning, používajú rôzne chrániče tela, špeciálny odev, vystužené autá a podobne, no i tak sú často doudieraní, popálení. Sú to síce profesionáli, ale zlomeniny pri nakrúcaní nie sú vôbec výnimkou, ba stávajú sa i smrteľné úrazy. Sú ako vojaci v armáde – môžu to mať neviem ako natrénované, no vždy sa môže prihodiť niečo neočakávané. Pri divokých automobilových naháňačkách, súbojoch na koňoch, či nebezpečných pádoch, diváci zatajujú dych. Nebezpečný však môže byť aj obyčajný pád dozadu, aký som predviedol vo filme Milenci a vrahovia. Náročné je tiež celodenné sedenie na koni. Keď z neho večer zleziem, bolí ma celé telo. V jednej scéne vo filme z cirkusového prostredia Kráľ zlodejov mám hádzať horiacimi nožmi do kolesa okolo ženy. Nože mám rád a celkom dobre mi to išlo, keď však koleso roztočili, vymenil ma kaskadér. V tomto filme som hodinu visel v nezvyklej polohe na hrazde, z čoho ma týždeň boleli svaly a keď som dráždil tigra a leva, takmer na mňa zaútočili. V divadle to je s kaskadérskym zastupovaním zložitejšie. Pri jednej scéne som spadol do sklenej truhly tak nešťastne, že mi vyskočili štyri stavce na chrbtici a scénu som musel dohrať v príšerných bolestiach až do konca. Niekedy však scéna vyzerá nebezpečnejšie, ako by bola v skutočnosti, pretože filmári používajú mnoho špeciálnych efektov, ako sú zvuky, oheň, iskry a podobne.
Vraj ste sa pred dvomi rokmi oženili...
Áno, s mojou manželkou Hankou Ševčíkovou sme sa spoznali po mojom absolventskom filme Kráľ Ján. Je tiež herečkou, takže má pre mňa pochopenie a na moje fanúšičky nežiarli. Po svadbe som sa natrvalo presídlil do Prahy. Na Slovensko sa však vraciam rád, svojich rodičov navštevujem približne raz za mesiac. Fandia mi, moje filmy poznajú a ja som vždy zvedavý na ich názor.
Zostáva vám čas aj na záľuby?
Herecká práca si vyžaduje, aby som bol neustále v dobrej fyzickej kondícií, takže pravidelne navštevujem posilňovňu. Ani na výtvarné umenie som celkom nezanevrel – maľujem a modelujem, najmä svoju manželku. Rád si tiež pozriem dobrý film. Snažím sa všetko robiť naplno a do práce dávam celého človeka, celú svoju vnútornú energiu. Nezáleží na tom, či hrám škriatka, loďmajstra alebo vojaka. Nezaoberám sa tiež dávnou minulosťou ani obavami o ďalekú budúcnosť. Snažím sa robiť veci poctivo. Preto mám veľký sen, aby sme mohli nakrúcať len také filmy, ktoré nás oslovujú, zaujímajú a aby sme to mohli robiť tak, ako to cítime, bezohľadu na peniaze.
