Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Dnes na návšteve v Stráňavách

Na úpätí Malej Fatry, v nadmorskej výške od 400 do 1 364 metrov, pod vrchom Polom je obec Stráňavy.

Prvá písomná zmienka o tomto kúsku zeme pochádza z roku 1356 a obec sa uvádza pod názvom Ztrany. Šesťstopäťdesiat rokov pre obec nie je veľa. Je to však dosť na to, keď si jej obyvatelia premietajú v hlave životný film obce od začiatku doteraz. To všetko si pripomenú cez predĺžený víkend, od 15. do 17. septembra, keď budú Stráňavy svätiť hody a oslavovať. O jej radostiach a starostiach sme sa rozprávali s novým starostom Jozefom Papánom.


Kráčame s radosťami i starosťami
Pred desiatimi rokmi, pri oslavách 640. výročia od prvej písomnej zmienky o Stráňavách, obec prijala a vysvätila nové obecné symboly. Čo sa za tých desať rokov v Stráňavách zmenilo?

Už vtedy sme boli jednou z mála obcí regiónu, ktorá mala kompletne vybudovanú technickú a občiansku vybavenosť. Desať rokov je pre dedinu krátky časový horizont. Skúsim sa zmieniť aspoň o tých najdôležitejších skutočnostiach. Z menších prác spomeniem rekonštrukciu dvoch bytov v školskej bytovke, vytvorenie novej kancelárie starostu, asanáciu viacerých starých rodinných domov. Minulý a tento rok sme urobili generálku kúrenia a kompletnú rekonštrukciu školskej kuchyne a jedálne v materskej škole, kde sa teraz stravujú aj žiaci zo základnej školy. Vymenili sme podstatnú časť pouličného osvetlenia. Každoročne investujeme aj do termálneho kúpaliska, ktoré je z roka na rok obľúbenejšie a slúži k spokojnosti všetkým návštevníkom. Obec má stabilnú káblovú televíziu s pravidelným dvojtýždňovým vlastným vysielaním.
Vaša obec je známa protifašistickým odbojom. Nezabúdate na tieto novoveké tradície?
Rozhodne nie. Každoročne organizujeme oslavy výročia ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom pri pamätníku na Javorine. Ten sme na toto miesto presťahovali z Polomu, keď sa tam rozširovala ťažba v roku 1985. Oslavy na Javorine sú aj obecným sviatkom, schádzajú sa tam priatelia, rodiny. Od roku 1970 je pamätník oslobodenia aj v centre obce. O všetky sa staráme, na Javorine sme vlani zrekonštruovali pylón pamätníka, tento rok sa opravuje plošina a bočné steny. Na Hasovom je aj pamätník bojovníkom z 1. svetovej vojny, o jeho generálnu opravu sa zaslúžili členovia turistického oddielu a Obecný úrad v Stráňavách.
Čo teší a čo trápi vedenie obce?
Trápi nás hlavne stav základnej a materskej školy, ktoré tvoria jeden právny subjekt. Na oboch budovách sú staré nevyhovujúce okná, v kritickom stave je aj kotolňa a strecha na škole. S tým sa budeme musieť popasovať. Pracujeme aj na tom, aby sme vybudovali inžinierske siete a zabezpečili pozemky na výstavbu asi 60 rodinných domov Na pažitiach. Na záver ešte možno spomenúť chátrajúce múzeum nad obcou. Robíme však všetko pre to, aby sme ho dali do poriadku. Ale sú aj veci, z ktorých máme radosť. Možno sa bude zdať, že sú to len drobnosti, ale pre život Stráňav znamenajú veľa. Teší nás napríklad viac ako 30-ročná účasť našich futbalistov v krajských súťažiach, kde jadro tvoria hlavne naši odchovanci. Už dlhé roky patrí k obci aj dychovka a ženská spevácka skupina. Veľmi dobre v obci funguje Zbor pre občianske záležitosti, výborná je spolupráca s miestnymi organizáciami. Pred blížiacimi sa oslavami nás potešili všetci, ktorí si upravujú svoje domy a ich okolie.
Kam smerujú Stráňavy na začiatku tretieho tisícročia?
Naša obec sa spolu s okolitými dedinami nachádza vo vyspelej priemyselnej zóne. Má to aj svoje negatíva, ale táto skutočnosť zároveň prináša aj ďalšie pracovné príležitosti. Stráňavy ako také poskytujú aj viacero turistických atrakcií v pohorí Malá Fatra. Aj preto sme začali rozpracovávať podklady na získanie financií z európskych fondov. Chceli by sme ich investovať hlavne na rekonštrukciu materskej a základnej školy, múzea malofatranskej operácie a kúpaliska. Všetko chceme stihnúť čo najskôr, aby sme získali možnosť čerpať z fondov v novom období rokov 2007-2013.
S rozvojom obce vždy úzko súvisí aj rozvoj bytovej výstavby.
Presne tak. Už som sa zmienil o pripravovanej individuálnej bytovej výstavbe Na pažitiach. Minulý rok sme odkúpili pozemky pod dve nájomné bytovky. V jednej by malo byť 30 a v druhej 16 bytov. Tento rok opätovne podáme žiadosť na Štátny fond rozvoja bývania a začneme s ich výstavbou. Počítame s tým, že keď podporíme bytovú výstavbu, obec sa omladí a bude ešte krajšia.
Ako ste pripravení na oslavy?
Záštitu nad oslavami v našej obci prevzal prezident SR Ivan Gašparovič. Žiaľ, kvôli zasadnutiu V 4 sa ich nemôže zúčastniť. Chceme, aby oslavy mali dôstojný priebeh, aby súčasnej generácii pripomenuli roky minulé. Pri tejto príležitosti sme vyhlásili aj súťaž o najkrajší balkón a o najkrajšie upravený dom a jeho okolie. Počas osláv v Stráňavách vystúpia známi umelci, sólisti i kolektívy. Už tradične SĽUK, v ktorom pôsobili a stále pôsobia aj naši rodáci. Pozvali sme aj našich rodákov, kňazov, ale napríklad aj bývalých futbalistov, reprezentantov a ďalšie významné osobnosti, ktoré pochádzajú zo Stráňav. Aj touto cestou pozývame všetkých, ktorí sa chcú zabaviť a stráviť v našej obci pekný deň. Postaráme sa nielen o ducha, ale svoje dostane i telo.



Žiaci a učitelia sú veľká rodina
Prázdniny v Základnej škole s materskou školou I. čsl. armádneho zboru v Stráňavách uleteli ako voda. V pondelok 4. septembra, tak ako všade na Slovensku, ožili chodby a triedy stráňavskej školy smiechom a hlasným hovorom. Prvý deň bol ešte čas na rozprávanie o tom, kde, ako a s kým prežili deti prázdniny. Len prváčikovia sedeli v laviciach vystretí, s vážnymi tvárami. Len sem – tam hodili očkom dozadu, kde sa zhromaždili ich maminy a otcovia, či vidia, akí sú dôležití a akí súci žiaci z nich vyrastú. V to verí aj ich triedna učiteľka Silvia Ceterová.
„V minulom školskom roku sme mali 213 žiakov, teraz je ich 203 v desiatich triedach,“ dostali sme základnú informáciu od riaditeľky školy Evy Smolkovej. Teší ju, že viac ako polovica žiakov dosiahla na konci minulého školského roka výborné a veľmi dobré výsledky. Podľa jej názoru je to výsledok pedagogického pôsobenia jej kolegov. „Máme veľmi mladý kolektív a to je fajn,“ vyslovila pochvalu svojim kolegom Eva Smolková. Na konci školského roka dostalo 11 žiakov školy zo Stráňav knihy za reprezentáciu školy, výborné vzdelávacie výsledky, správanie, aktivitu pri zberoch a mimoškolskú činnosť, 48 ďalších ocenili diplomami. Úspechy dosiahli žiaci aj v rôznych súťažiach na úrovni okresu. Pozornosť v škole venujú aj športu. Sú spoluorganizátormi každoročných bežeckých pretekov Od pamätníka k pamätníku, úspešní sú malí futbalisti a ako jediná mimožilinská škola sa chlapci i dievčatá zo Stráňav zúčastnili aj Mestskej florbalovej ligy, kde obsadili popredné miesta.
„Od prvého ročníka učíme angličtinu, zatiaľ ako nepovinný predmet, súčasťou vyučovania je aj predmet informatika,“ doplnila ďalšie informácie o škole riaditeľka Eva Smolková a prešla na ďalšie aktivity. Minulý školský rok organizovali v škole aj zber druhotných surovín – papiera a plastových fliaš. Papiera nazbierali školáci viac ako 12-tisíc kilogramov, a tak pre školu zarobili vyše 18-tisíc korún. Zber plastových fliaš sa organizuje celoročne. Mohli by sme ešte hovoriť o rôznych kultúrnych podujatia, ktoré žiaci so svojimi učiteľmi pripravujú na rôzne školské i obecné oslavy, na práce žiakov, ktoré boli uverejnené v Stráňavských zvestiach, na rôzne školské akcie, akými sú karneval, Mikuláš, oslavy MDD, športové súťaže a turnaje. „Možno aj tu je miesto na poďakovanie všetkým pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom školy, škôlky a školskej jedálne, ktorí sa podieľajú na výchove, vzdelávaní a starajú sa po všetkých stránkach o naše deti,“ pridala poďakovanie na záver Eva Smolková.


Materská škola je lúčenie a vítanie
Taký je kolobeh každej materskej školy. Nie inak je tomu aj v Stráňavách. „Na konci minulého školského roka sme odprevadili 21 predškolákov. Deti sa cítili veľmi dôležité, učiteľkám sa tisli slzy do očí. Slzy radosti, že deti sú pripravené na ďalší životný krok, ale i slzy smútku, že odchádzajú bytôstky, ktoré nám prirástli k srdcu,“ priznala sa zástupkyňa riaditeľky ZŠ s MŠ I. čsl. armádneho zboru v Stráňavách Katka Pytlová. Za minulý školský rok pripravila ona i jej kolegyne desiatky rôznych aktivít, aby pobyt deťúreniec v škôlke bol čo najzaujímavejší. Od „šarkaniády“ až po rozlúčku s predškolákmi a rozprávkovú noc v materskej škole. Deti svoju šikovnosť prezentovali na rôznych kultúrno-spoločenských podujatiach v obci. „Aj v minulom školskom roku sme pokračovali v projekte Škola podporujúca zdravie, bežne pracujeme s muzikoterapiou, aromaterapiou, staráme sa o pitný režim detí,“ dodala Katarína Pytlová.
September je v škôlke zasa mesiacom zvítania. Obyčajne sa učiteľky obávajú slzičiek a plaču. Tento rok však boli prekvapené. „Dnes ráno veru neplakal nik a nikto nechcel ísť domov k mame,“ pochválila v prvý deň školského roku deti v malej triede ich učiteľka Jana Mičíková. Deti jej s úsmevom a zaujatím pri hre dávali najavo, že má pravdu a že v škôlke prežijú aj v tomto školskom roku veselé a pekné chvíle.
O blaho svojich najmenších obyvateľov sa však stará aj obec. „Vlani sme v súťaži s vašimi novinami vyhrali detské ihrisko, ktoré je v podstate v areáli škôlky. Tieto prázdniny sme v škôlke vymieňali radiátory, maľovali, natierali strechu a urobili nové oplotenie od detského ihriska. Radosť chodiť do takej škôlky,“ teší sa aj starosta Jozef Papán.


Míľniky histórie
Archeologické nálezy potvrdzujú, že okolie Strečna a Varína bolo už v 9. a na začiatku 10. storočia osídlené slovanským etnikom a bolo súčasťou veľkomoravskej štátnosti. Ľudia, ktorí tu žili až do 12. storočia, boli nositeľmi slovenských kultúrnych a výrobných tradícií.
Osudy obce Stráňavy sú od najstarších čias spojené s hradným panstvom Strečno. V listine z roku 1357, ktorej originál je v Štátnom okresnom archíve v Žiline, sú určené aj hranice chotára obce. Byla to Hodina hora, potoky Zlatý, Stráňavský, Bystrica a cesta pri Mojšovej Lúčke. Obec sa nazývala Strane.
Na začiatku 16. storočia sa už spomína ako Stranawy, ale aj ako Ztranyow. Z tejto doby poznáme aj mená obyvateľov. V roku 1518 sa spomína Matej Kucharovič, Matej Vak, Jakub Jerebynyw, Jakub Klešovič a Ján Kapun.
V roku 1553 získala dedičné richtárstvo rodina Stráňavských, ktorá ho držala viac ako storočie.
Urbár z roku 1712 pripomína staré názvy sedliackych usadlostí. Hospodárstva sa drobili a žilo tu 36 sedliackych rodín. Ani želiari neboli chudobní, mnohí vlastnili dva kusy záprahového dobytka a ovce.
Hoci v rokoch 1718 a 1720 boli na Trenčiansku prvé celostoličné súpisy obyvateľstva v súvislosti s odvádzaním daní, sú na konkrétne údaje dosť skúpe, a teda nespoľahlivé.
V 19. storočí sa štruktúra obyvateľstva v Stráňavách zmenila. Rozšírili sa rady želiarov a podželiarov a bolo ich viac ako sedliakov. Život ľudí ovplyvňovali neúrodné roky, pohromy, epidémie. V roku 1831 zomrelo v Stráňavách 104 ľudí, väčšinou na choleru. Bola to takmer štvrtina dediny a farár Ondrej Hánn nestačil pochovávať.
Devätnáste storočie bolo charakteristické spormi, ku ktorým dochádzalo najmä kvôli drobeniu škultétskych usadlostí. Po zrušení poddanstva boli Stráňavy veľmi biedne, nezriedkavé boli hladomory.
V roku 1849 sa reorganizovala verejná správa a Stráňavy boli pridelené pod Slúžnovský úrad v Žiline. Patrili do kompetencie obvodného notárskeho úradu v Bytčici.
Po potlačení revolúcie v rokoch 1848-49 sa začala budovať obecná správa. Richtára mohol voliť každý obyvateľ, ktorý mal viac ako 20 rokov, riadne si platil dane a nedopustil sa trestného činu. Ženy volebné právo nemali. Aj v Stráňavách, podobne ako v iných obciach, vznikol gazdovský výbor, ktorý dozeral na hospodárenie obce.
Obec mala v minulosti erb s námetom pasúcej sa husi. Odtlačok z pečatidla z 18. storočia s kruhopisom SIGIL.P.SZTRÁVGAVI sa zachoval na viacerých dokumentoch. Heraldická komisia MV SR prijala v roku 1996 pre obec Stráňavy erb v tejto podobe: „v modrom štíte na vysokej zelenej pažiti pred zlatým kríkom stojaca strieborná hus.“ Farby obce sú zelená, biela a modrá.


Nezabudnuteľné dni
Masív vrchu Polom zohral v dejinách 2. svetovej vojny významnú úlohu. Bol kľúčovou pevnosťou, ktorá uzatvárala cestu cez Strečniansku úžinu a hrebene Malej Fatry na Žilinu a ďalej na západ. Práve tu sa rozhodol prelomiť nemecký odpor 1. čsl. armádny zbor pod velením brigádneho generála Karla Klapálka. Ešte 14. apríla 1945 boli v rukách protivníka hory Grúň a Polom a kóta 824. Obrana nepriateľa bola neobyčajne silná. Ich odolnosť zvyšovali guľometné hniezda vybudované na skalách, jednotky zboru bojovali nepretržite, často postúpili iba o niekoľko metrov, inokedy ani to nie. Hlavný nápor bolo treba viesť cez hrebene, bolo treba presunúť časť delostrelectva a urobiť cesty pre prísun materiálu. Práve tu zohrali neoceniteľnú pomoc obyvatelia Stráňav. Karel Kalpálek neskôr napísal: „Nikdy som nevidel užšiu spoluprácu obyvateľstva s vojskom. Neznámi ľudia sa brodili v snehovej kaši medzi vojakmi, dreli sa do úmoru, postojačky zhltli trochu jedla, čo si priniesli vo vrecku a ďalej skopávali krompáčmi svah a lopatami odhadzovali ťažkú mokrú hlinu... Bez pomoci občanov by bol náš bok v Malej Fatre sotva mysliteľný alebo aspoň nepomerne zdĺhavejší.“ Vrchol Polomu dobila 4. brigáda po šesťhodinovom ťažkom boji 22. apríla. Ešte päť dní trvalo, kým naše jednotky vytlačili nepriateľa z hôr. Devätnásť dní trvali ťažké a vypäté boje, vojská zboru stratili 1 328 ľudí, nerátajú chorých na omrzliny. Boje v Malej Fatre boli vzhľadom na krátkosť bojov najkrvavejšie a počtom strát sa radia hneď za boje na Dukle a pri Liptovskom Mikuláši.
Obyvatelia Stráňav však na osloboditeľov nezabúdajú. V roku 1963 vyrástol na vrchu Polom majestátny pamätník 1. čsl. armádneho zboru, v roku 1985 ho kvôli rozširujúcej sa ťažbe vápenca premiestnili na Javorinu. Pamätník a jeho okolie je každoročne miestom osláv ukončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Schádzajú sa tu oficiálni hostia, okolie pamätníka však každoročne zaplnia aj obyvatelia Stráňav, ale aj ľudia z okolia. Nie je veľa obcí na Slovensku, kde by oslavy oslobodenia mali také rozmery, ako v Stráňavách. Od roku 1970 je pamätník oslobodenia aj v centre obce. „Národ, ktorý si neváži svojich hrdinov, bude raz odsúdený na to, že keď ich bude potrebovať, nebude ich mať,“ tak tejto skutočnosti sa v Stráňavách skutočne báť nemusia. Rekonštrukciu pamätníka na Javorine dotoval vlani i tento rok štát sumou 600-tisíc korún, ale starajú sa oň i členovia Jednoty dôchodcov Slovenska a turisti, rovnako ako aj o hrob „troch Jánov“ neďaleko vrcholu Javoriny.


Toto sme my, Stráňavci...
Keď prejdete v pondelok podvečer okolo stráňavského kulturáku, určite začujete zvuky trúbok. To má skúšku stráňavská dychovka, ktorá šíri dobré meno obce od roku 1949. Vtedy vznikla na podnet pracovníkov lomu Polom. Boli i roky stagnácie, ale stráňavská dychovka stále verne sprevádza svojich spoluobčanov pri rôznych významných príležitostiach. Od roku 1979 ju s dvojročnou prestávkou vedie Jozef Ondák. Momentálne má 12 členov a z chuti si zahrali i na letnom „sústredení“ na obecnom kúpalisku.


Na budúci rok bude ženská spevácka skupina zo Stráňav oslavovať 35. výročie svojho vzniku. Určite si pripomenú svoju prvú vedúcu Elenu Partlovú a zaspievajú i pár pesničiek z ich bohatého repertoáru. „Teraz má spevácka skupina 14 členiek a náš repertoár je naozaj bohatý,“ toľko vedúci skupiny Pavol Harmečko, ktorý svoje žienky doprevádza na akordeón. Speváčky nechýbajú ani pri jednej významnej udalosti v obci a sú držiteľkami čestného uznania Za uchovávanie a rozvíjanie tradícií a aktívnu činnosť.


V Stráňavách veľmi dobre pracuje ZO Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS) a klub dôchodcov. Už legendárnymi sa stali ich fašiangové posedenia a „svätodušný guláš“. „Organizujeme však aj mnoho ďalších podujatí, výletov, ale ochotne pomôžeme aj pri skrášľovaní a zveľaďovaní obce,“ hovorí predseda Kamil Hruška. JDS má v obci 90 členov. Na oslavách sa budú prezentovať výstavkou ručných prác, ale možno si aj zaspievajú. Tak ako na jednom zo „svätodušných gulášov.“


Vznik Zemskej hasičskej jednoty v roku 1922 v Trenčíne bol významným impulzom aj pre obce. V tom istom roku založilo 22 občanov hasičský zbor aj v Stráňavách. Pre nepochopenie obce pracovali celých päť rokov bez pomoci, oficiálne zbor v Stráňavách založili až v roku 1927. Predsedom sa stal vtedajší richtár Jozef Daňo. Za viac ako 75 rokov prešiel hasičský zbor v obci mnohými zmenami. V súčasnosti má viac ako 50 členov, takmer 20 rokov ho vedie predsedníčka Anna Verešová. A chlapi ju poslúchajú na slovo. Nezáleží, či na súťaži, pri výcviku alebo trebárs, keď sa svätia fašiangy.



Mužstvo dospelých OŠK Baník Stráňavy, účastník IV. ligy. Horný rad zľava: Ladislav Ondák (manager), Peter Lončík (tréner), Lukáš Cetera, Radoslav Cetera, Peter Podhradský, Ivan Berzák, Andrej Mahút, Róbert Machyňa, Igor Mičech, Ignác Bačinský (predseda), Slavomír Meliš (vedúci mužstva). Dolný rad: Martin Syrovatka, Rastislav Vacek, Marek Meliš, Ladislav Barošinec, Ján Bukovčan (kapitán), Lukáš Hruška, Radoslav Čuraj, Filip Holec, Jaroslav Piroha. Chýba Martin Kampas.


Činnosť Klubu slovenských turistov v Stráňavách je veľmi bohatá. Klub vedie Štefan Ďurnek a má viac ako 80 členov. „Každý rok začíname výstupom na Čipčie v januári a končíme silvestrovskou turistikou zo Stráňav na Hoblík a prípravou vatry k výročiu vzniku Slovenskej republiky,“ stručne zhrnul plán podujatí Š. Ďurnek. Medzitým je to tiež o turistike. Už tento víkend sa stráňavskí turisti chystajú na trojdňový pobyt v Roháčoch. Pravidelne sa starajú aj o kríž na Lazoch a hrob „troch Jánov“ na Polome.


Už takmer polstoročie funguje v Stráňavách organizácia Slovenského zväzu záhradkárov. Dnes je jej členská základňa stabilizovaná, má
34 členov. „Aby sme si na našu činnosť zarobili, pravidelne robíme po dedine zber železného šrotu. Za zarobené peniaze potom organizujeme náučné zájazdy, chodíme na Agrokomplex do Nitry, do Ostratíc i na Flóru,“ predstavil nám prácu SZZ predseda Pavol Harmečko. Záhradkári sa však aj vzdelávajú a plody svojej práce predstavujú na pravidelných výstavkách.


V Stráňavách majú svoju tradíciu aj chovatelia poštových holubov. Ich organizácia vznikla na začiatku 60. rokov ešte ako súčasť Zväzarmu. Dnes má 13 členov, predsedom je Dušan Púček. V roku 2003 reprezentoval obec na olympiáde poštových holubov vo francúzskom meste Lievin jeho holub 98-14-1303, „olympionik“, ktorý v kategórii dlhé trate získal 12. miesto. Už šesť rokov súťažia stráňavskí holubári aj O pohár starostu obce. Na holubárskej gulášpartii na kúpalisku preberie pohár za víazstvo Dušan Puek.



O najlepšieho strelca
Súčasťou osláv 650. výročia prvej písomnej zmienky o obci Stráňavy bude aj súťaž o najlepšieho strelca pokutových kopov. Na sobotu 16. septembra ju pripravil Obecný športový klub Baník Stráňavy a organizátori očakávajú bohatú účasť. Prezentácia sa začína o 9.00 h, kvalifikácia na popoludňajšie finále o 10.00 h. „Pozývame všetkých futbalistov, ale aj ostatných športových nadšencov, pretože takáto súťaž je aj o šťastí. Štartovné je 50 korún, na víťaza čaká finančná odmena 5-tisíc,“ prezradil nám hlavný organizátor Ladislav Ondák. Začiatok finále je naplánovaný na 16.00 h.



Poďte ku nám oslavovať
Oslavy 650. výročia od prvej písomnej zmienky o obci Stráňavy sa konajú pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča a pre všetkých návštevníkov je pripravený bohatý program. Pozývame všetkých rodákov, a samozrejme, aj vás!


Piatok 15. septembra
8.30 h – budíček, koncert dychovej hudby
10.00 h – slávnostná svätá omša
12.30 h – slávnostný príhovor starostu obce
14.00 h – detské predstavenie – SĽUK
16.00 h – Robo Kazík a jeho hostia
19.00 h – SĽUK – tanečná show
22.00 h – ohňostroj
Sobota 16. septembra
8.30 h – budíček, koncert dychovej hudby
10.00 h – stráňavská zabíjačka
12.30 h – súťaže pre deti aj dospelých, majstrovstvá okresu v kopaní pokutových kopov
13.00 h – futbalový zápas starých pánov
15.00 h – vystúpenie ženského speváckeho zboru, vyhodnotenie súťaží
16.00 h – koncert kapely Tornádo
19.00 h – Zlaté husle
20.00 h - ľudová veselica, diskotéka
Nedeľa 17. septembra
12.30 h – majstrovský futbalový zápas – dorast IV. liga Sever
15.00 h – majstrovský futbalový zápas – muži IV. liga Sever
Všetky vystúpenia budú na javisku v centre obce Stráňavy. V prípade veľmi nepriaznivého počasia sa presťahujú do kinosály. Súčasťou osláv budú aj rôzne výstavky, ukážky domácich remesiel, predvádzacie
a predajné akcie, občerstvenie, kolotoče a iné atrakcie.



 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 162
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 850
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 036
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 020
  5. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 871
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 10 919
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 417
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 683
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 580
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 548
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Žilinská nemocnica hlási už 84 nakazených pracovníkov

V Pandemickom pavilóne je hospitalizovaných 10 pacientov.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Dobre poskladané varínske puzzle

Futbalisti TJ Fatran Varín obsadili v minulej, nedokončenej sezóne v V. lige štrnáste miesto. Následne prišli zmeny a aktuálne po jedenástich zápasoch jesene okupujú siedmu priečku.

Mužstvo Varína si na svoje konto počas jesene pripísalo päť výhier.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Ľudia stoja v radoch pred odbernými miestami

Odberové miestnosti sa otvorili o ôsmej hodine ráno.

Už ste čítali?