Vyznavači Petrovho remesla sú pre svojho koníčka ochotní obetovať pohodlie a dlhé hodiny presedieť pri vode v akomkoľvek počasí len preto, aby zažili pocit, keď zdolajú odpor svojho protivníka na druhej strane udice a vytiahnu ho von.
„Je to adrenalín, ako keď horolezec stojí na vrchole hory, tak sa cíti rybár, keď drží udicu a ruku mu trasie ryba zaseknutá na háčiku vo vode,“ s nadšením opisuje svoje pocity na rybačke Tomáš Belák z Dunajova, ktorý sa minulý týždeň vrátil z Nórska, kde si užil pravú severskú rybačku. „Nejde o to, aby sa človek najedol. Rybu si môžem kúpiť aj v obchode a lacnejšie. Ide o ten súboj, keď ju ťahám z vody. To je to pravé orechové,“ rozplýva sa zanietený rybár, ktorý si rybačku v nórskych vodách užil už po štvrtýkrát. „Tentokrát sme boli na ostrove Finoi. Je to tam nádherné, jednak lovištia, kde sme objavili prekrásne kusy tresiek, jednoducho sen každého rybára. A v druhom rade tamojšia príroda,“ vybavuje si ešte čerstvé spomienky Tomáš Belák, pričom sa zdá, že sníva s otvorenými očami o budúcom kapitálnom úlovku. „V severnejších vodách dvesto kilometrov od polárneho kruhu, tam sa dajú uloviť aj dvadsaťpäť kilogramové kusy,“ zatúži po svojej životnej trofeji. „Uspokojili sme sa však treskou, čo mala „len“ sedem kíl tridsať,“ povie len tak, ale z jeho hlasu cítiť hrdosť, že rybačka sa vydarila, napriek tomu, že najväčší kus ulovil jeho kamarát Miroslav Kapitán z Kysuckého Nového Mesta. Ten jeho určite dorastá niekde v morských hlbinách a na háčik mu skočí na budúcom love. „To bol súboj! Ťahala sa hore dole, päť metrov sem a desať naspäť. Je to zážitok, keď sa človeku podarí zvíťaziť nad takým kúskom,“ opisuje víťazný súboj svojho kamaráta bez štipky závisti. „Viete, keď sa ryba zasekne, nikdy neviete, aká je veľká. Môžete ju zaseknúť len pod kožu a vtedy je ešte bojovnejšia a zdá sa, že je väčšia ako v skutočnosti,“ nezaprie sa rybár od kosti, o ktorom jeho manželka hovorí, že rybárčenie pre neho nie je koníček, ale riadny kôň. „Hovorí sa, že najväčšia ryba je tá, ktorá ušla,“ povie so smiechom a pustí sa do vysvetľovania, že napríklad tmavá treska je oveľa bojovnejšia ako treska obyčajná a že na športový rybolov je ako stvorená tá tmavšia a priemerná hmotnosť tresky sa vraj v tých končinách pohybuje okolo štyroch kilogramov. „Keď príde človek ako rybár do novej oblasti, intuitívne hľadá plytčiny, miesta, kde sa zdržujú malé ryby ako slede a za nimi idú dravé ryby,“ zasväcuje nás do tajov rybárskeho umenia Tomáš Belák. Na fjordoch sú plytké miesta, ktoré sú označené tyčkami a na širších plytčinách sú umiestnené majáčiky, aby na plytčinu nenabehli lode alebo člny. „Práve v blízkosti týchto plytčín sa chytá najlepšie,“ poučuje nás rybár. „Tresky preháňajú húfy sleďov a tie v plytkej vode vyskakujú až do výšky jedného metra. V tom priletia čajky a lovia vyskakujúce slede. Celé to trvá tridsať sekúnd, ale tá eufória, ktorá sa potom človeka zmocní, sa nedá popísať,“ rozpráva o svojich najkrajších zážitkoch. „Tresky reagujú práve na rýchly pohyb, aj keď nie sú hladné a lákajú sa na rôzne farebné návnady,“ prezrádza nám ďalší trik, ktorý používa na rybačke. „Tieto ryby mi pripadajú ako ženy – každý rok iná móda,“ porovnáva vodné potvorky s nežnejšou polovičkou ľudstva. „Totižto každý rok sa im páči iná farba a rybár musí prísť z domu riadne pripravený, vyzbrojený dostatočným sortimentom návnad,“ vystríha skúsený lovec menej skúsených rybárov pred prípadným sklamaním z podcenenia domácej prípravy.
Na lov tresiek sa vraj chodieva ráno od šiestej do deviatej, potom až pred večerom okolo šiestej do pol deviatej, pretože medzitým objekty záujmu našich rybárov kamsi zmiznú. „Polovicu rybačky hľadáme vhodné miesta, potom treba byť trpezlivý, kedy zaberú ryby,“ povie Tomáš Belák a nám je jasné, že tento šport je len pre trpezlivých. Po rybačke treba úlovok samozrejme vyčistiť. „V apartmánoch, kde sme boli ubytovaní, sme mali k dispozícii kompletné vybavenie, vrátane stolov na čistenie a porcovanie rýb aj s prívodom pitnej vody,“ pochvaľuje si Tomáš Belák služby, ktoré im uľahčovali prácu a spríjemňovali pobyt. „Hadicou sme vystriekali nečistoty a opláchli rybacie mäso, ktoré sme ešte nechali odtiecť z prebytočnej vody na pripravených mriežkach,“ popisuje prípravu mäsa na prepravu. Nafiletované ryby naukladali do prepraviek, v ktorých sa prepravujú lososy a chutná rybacinka bola pripravená na transport. „Pri čistení sme si prácu rozdelili, každý robil to, čo mu išlo najlepšie,“ hovorí Tomáš Belák o spravodlivej deľbe práce, po ktorej asi nikomu ruky veľmi nevoňali. „Chytil som tresku s váhou šesť kíl osemdesiatpäť a dĺžke osemdesiattri centimetrov,“ pochváli sa šesťdesiatdvaročný rybár so svojím najväčším tohtoročným úlovkom. „Keď som povedal kamarátom, akú rybu som chytil, nechceli mi veriť. Vraj si vymýšľam,“ spomenie si aj na nedôverčivých kamarátov – rybárov.
„Keď sme išli tam, cestovali sme z Dánska trajektom do Stavangeru dvanásť hodín, ale naspäť sme šli autobusom štyri hodiny. A odtiaľ domov na Slovensko. Museli sme sa ponáhľať, lebo sme viezli vzácny náklad a všetci sme sa tešili domov,“ opisuje návrat z úspešnej rybačky v Nórsku Tomáš Belák, ktorý by si ju o rok znova rád zopakoval.