Žilinu na nich reprezentoval Jan Šrámek z Kynologickej záchranárskej brigády s osemročným veľkým čiernym bradáčom Speedom, ktorý sa pri konečnom hodnotení stal majstrom Slovenska v kategórii dospelých psov.
„Neboli to Speedove prvé majstrovstvá takéhoto typu, ale svojím tohtoročným výkonom a umiestnením prekvapil aj mňa,“ prezradil nám Speedov majiteľ. Majstrovstvá boli náročné. Prvou úlohou súťažiacich psov bolo vystopovať stratenú osobu na poliach v okolí Jablonice. Potom sa vyhľadávali dve zavalené osoby v ruinách. Treťou časťou bolo vyhľadávanie dvoch ľudí, ktorí zablúdili v lese. Poslednou disciplínou boli cviky poslušnosti a prekonávanie prekážok. „Na stope získal Speedo 99 bodov zo 100 a na poslušnosti 68 zo 70. Ja som mal najlepšie pocity pri stope a v ruinách. Išlo nám to spolu fajn,“ má radosť z úspechu Jan Šrámek. Speedo už patrí v podstate medzi veteránov, ale aj mladším súperom ukázal, že má mladé a odvážne srdce. Jan Šrámek už má vyhliadnutého aj Speedovho nástupcu. „Na prvú súťaž môžem ísť s novým psom po roku, po roku aj pol. Až po dvoch či troch rokoch je však dobrý pes pripravený dosiahnuť aj vyššie méty. Ale pes sa vlastne cvičí celý život,“ z Jana Šrámka prehovoril odborník, ktorý sa výcviku záchranárskych psov venuje už viac ako dvadsať rokov. So Speedom absolvoval aj niekoľko záchranárskych akcií i v zahraničí. „Naposledy sme boli asi pred troma týždňami na pomedzí Čiech a Moravy, kde sme hľadali strateného chlapca. Úspešne,“ také sú šťastné konce Speedových záchranárskych akcií.
„Na záchranársky výcvik sú vhodné všetky plemená psov, nemusia mať ani preukaz pôvodu. Najviac sa používajú ovčiarske psy, bradáče všetkých veľkostí, labradory, retrívre. Nedá sa však povedať, ktoré plemeno je najvhodnejšie,“ zasvätil nás do niektorých tajomstiev Jan Šrámek. Iné je správanie psov, keď si základné činnosti len precvičujú, iné zasa, keď idú naostro. Je jedno, či je to záchranná akcia alebo súťaž. Pes musí byť sebaistý v akomkoľvek prostredí. Nesmie ho vyrušiť ani nezvyčajný hluk, oheň, nesmie sa báť výšok, musí prekonávať pohyblivé prekážky. So základným výcvikom začal so Speedom, keď bol ešte malé šteňa. „Bral to ako hru. V podstate pes musí mať o prácu záujem a musí ho to baviť. Rovnako ako psovoda,“ pokračoval Jan Šrámek. Výcvik záchranárskych, ale aj obranárskych psov je náročný. Na čas, na peniaze i na trpezlivosť. A tak sa niet čo čudovať, že záujemcov je stále menej a menej. Jan však k tomu doviedol aj svoju dcéru Janku, ktorá je čerstvou vysokoškoláčkou. Aj ona už so Speedom získala titul majsterky Slovenska v záchranárskych prácach aj v obrane a s malým bradáčom Endym dosiahla niekoľko úspechov v súťažiach malých plemien. V panelákovom byte žijú Speedo a Endy so svojimi dospelákmi ako jedna veľká rodina. Aj vzťahy medzi veľkým a malým bradáčom sú nadštandardné. „Šéfom svorky som však ja. Z tejto pozície sa nedám vytlačiť ani Speedom ani Endym,“ smeje sa Jan Šrámek. Byť majiteľom psa - to je úloha na celý psí život. Nie je to len o výcviku, je to skôr o vzťahu a o výdrži. „Mať psa, to je ako mať dieťa. Treba ho nakŕmiť, ísť s ním na prechádzku či len tak si zabehať. Treba ho kúpať, pofúkať mu boliestku, ísť s ním k veterinárovi, občas si nechať skákať po hlave,“ presne vie, o čom hovorí Jan Šrámek. Ale Speeda a Endyho by nevymenil za nič na svete. Ani vtedy, keby neboli majstrami.