Článok pokračuje pod video reklamou
Aby bolo možné svätca identifikovať kdekoľvek na svete, zobrazovali ich vždy s rovnakými atribútmi – charakteristickými predmetmi, ktoré sa spájali s ich životom alebo smrťou. Tieto predmety mohli tiež súvisieť s ich zamestnaním, prípadne zobrazovali nástroje ich mučenia či popravy. O obraznej reči symbolov sme sa pozhovárali s historičkou umenia, Žilinčankou Darinou Arce.
S ktorými náboženskými symbolmi sa môžeme stretnúť v našom regióne najčastejšie?
Zjednodušené symboly sa používajú pri náboženských úkonoch mnohých náboženstiev. Vyjadrujú niekedy viac než mnohé slová. Najznámejší z nich, ktorý označuje, že dotyčný svätý bol „osvietený“, je známa aureola, alebo svätožiara. Znázorňuje ju jednoduchý kruh prípadne koleso nad hlavou a pravdepodobne pochádza zo symbolu slnka. V kresťanstve sa taktiež ujal motív kríža. Má rôznu podobu a v chráme, byte, pri cestách, alebo nosený na prívesku vyjadruje príslušnosť k tejto viere. Pokiaľ sa, pravdaže, nestane z neho len obyčajná módna dekorácia. Symboly, ktoré okolo seba vidíme, sú často veľmi staré a ľudstvo sprevádzajú odpradávna. Niekedy boli zneužité diktatúrami a ich význam sa stáročiami menil, alebo je iný aj súčasne na rôznych miestach zeme. Napríklad smútočná farba nemusí byť všade čierna. Taktiež svastika, ktorú používali za druhej svetovej vojny fašisti, pre nás značí skôr symbol smrti, ale paradoxne u budhistov je znakom kľúča od raja. Mnohé symboly nájdeme v synagógach, pretože židovské náboženstvo nepripúšťa zobrazovať ľudské postavy. Známy je symbol šesťcípej, takzvanej Dávidovej hviezdy, sedem alebo osemramenný svietnik, výhonky viniča a podobne. Biblia je plná symbolov a jej pisatelia často používali pre znázornenie niektorých vlastností aj zvieratá. Od čias Noema je holubica symbolom pokoja, mieru a nového života. Had je zase symbolom zla a páv pýchy. V ranom kresťanstve bola symbolom Krista ryba. Symbolmi sú aj kvety, napríklad ľalia vyjadruje čistotu, nevinnosť. Niektorým symbolom rozumie len určité spoločenstvo a iné, ako napríklad skrížený kosák s kladivom, pozná takmer celý svet. Popretkávané symbolmi sú aj piesne, rozprávky, mýty a povesti. Niektoré upokojujú a iné, napríklad lebka s prekríženými kosťami, naháňajú strach. Aby bolo možné zistiť totožnosť svätca, boli tieto znaky kanonizované, takže musia byť zobrazovaní vždy s rovnakým symbolom. Svätý Florián má v ruke krčah s vodou, svätá Katarína sa znázorňuje s kolesom, svätá Cecília s hudobným nástrojom – portatívom a podobne. Častými symbolmi sú tiež kľúče, váhy, špirála, či meč.
Pomáha jednotné zobrazovanie aj pri reštaurátorských prácach?
Samozrejme. V minulosti boli mnohé pamiatky necitlivo zničené pri požiaroch, záplavách, ale tiež pri elektrifikácii, či vykurovaním. Svätci nebývajú označovaní menom a preto sú ich poznávacie znamenia veľmi užitočné. Ak chýba soche svätca povedzme ruka s jej charakteristickým predmetom, dá sa jeho totožnosť domyslieť napríklad podľa iného blízko stojaceho svätca. Niektorých svätých totiž bolo zvykom zobrazovať spoločne.
Aký je váš názor na moderné prvky umenia v dolnohričovskom kostole?
V Dolnom Hričove stojí chrám zo 14. storočia. Jeho stropné maľby pochádzajú z rúk významného akademického maliara Vincenta Hložníka. Zvláštne sú tým, že pri nohách archanjela Michala – patróna kostola sa vynímajú dopravné prostriedky raketa a balón. Nevedno, ako pozorne čítal Bibliu, isté však je, že ani rakety, ani teplovzdušné balóny sa v nej nikde nespomínajú. Podľa mňa do historického kostola takéto moderné maľby nepatria.
