Kde ste sa naučili vyrábať postavičky zo šúpolia?
Keď som mala desať rokov, moja mama ma prihlásila do Žiliny na ručné práce k pani Štafenovej. V tom čase tu na horniakoch bola núdza o kukuričné lístie. Ak aj niekde družstevníci pestovali kukuricu, skosili ju zavčasu – na zeleno. V počiatkoch som si lístie nosila od kamarátky až z Nového Mesta nad Váhom. Neskôr mi nezostalo nič iné, len si začať kukuricu pestovať.
Ako dlho trvá výroba jednej figúrky?
Samotná výroba je pomerne krátka. Keď mám všetko pripravené, za hodinu ju mám hotovú. Lístie je potrebné najskôr usušiť vo vzdušných vreciach. Zberá sa v septembri, keď je zrelé. Teraz mám už zásoby, takže môžem tvoriť po celý rok. Suché lístie operiem v saponáte, vyžmýkam, vysírim sírnymi papierikmi, aby zmäklo a vybielilo sa. Potom ho upevňujem na drôtenú konštrukciu nitkami a špagátikmi. Na vlasy používam vodárenské konope alebo niť na štopkanie ponožiek. Nepoužívam žiadne farbivá. Ak chcem urobiť viacfarebný odev, využijem listy z farebnej červenej kukurice. Na nožičky zvierat mi poslúžia drievka a inde slama, ozdobné stužky, prípadne aj olúpené kukuričné špulky. Hotové výrobky rozvešiam aspoň na tri dni na nite po lustroch, aby vyschli.
Aké motívy robíte najradšej?
To závisí od situácie a požiadaviek záujemcov. Najčastejšie robím ľudové, rozprávkové a cirkevné motívy. Vyrobila som množstvo betlehemov a na jednu svadbu som zhotovila tridsať svadobných párov ako darček pre svadobných hostí. Deťom vyrábam aj netradičné záložky do kníh. Motívy si vymýšľam sama, ale vzor pre zvieratká nachádzam aj v detských obrázkových knižkách. Teraz mám v pláne vyhotoviť oráča, môjho starého otca, ako orie na koni.
Aký je ďalší osud vašich výtvorov?
Za tie roky, čo sa venujem ľudovej tvorbe, som vyrobila tisíce figúriek, preto nemohli všetky skončiť u nás doma na poličkách. Pokiaľ viem, zo šúpolia sa nič takéto nerobí nikde na svete. Preto, keď idú ľudia do zahraničia, sú vďačným originálnym darčekom. Moje výrobky sa takto dostali do Japonska, Ameriky, Kanady, Holandska, či Belgicka. Vždy si ich predtým na pamiatku odfotím. Postavy zo šúpolia môžu byť vystavené, no môžu sa s nimi aj hrať deti. Pokiaľ po nich vyslovene neposkáču, vydržia dlho.
Koho tomuto učeniu naučíte vy?
Čo viem, to vďačne odovzdávam ďalším. Robím školenia a kurzy žiakom na školách a so spolkom Živena predvádzam na jarmokoch. Oblečená som v bytčickom kroji po mojej starej mame. Výrobu zo šúpolia som v ňom predvádzala dokonca až v Mníchove.
