Pozoruhodné je napríklad riešenie migrácie vodných živočíchov cez priehradný múr. Na VD ho totiž vyriešili takzvaným biokoridorom a takýto spôsob je výnimočný nielen pre Slovensko. Je celkom ojedinelý dokonca aj vo svete.
Všetky vodné diela totiž musia riešiť migráciu vodných živočíchov. Napríklad ryby potrebujú nejakým spôsobom prechádzať medzi nádržou a odpadovým korytom, ktoré z nej pod priehradným múrom vyteká. „Tým, že sme postavili betónový priehradný múr, kde rozdiel hladiny medzi nádržou a odpadným korytom je 24 - 25 metrov, prerušili sme ich prirodzenú migračnú cestu. Migrácia je pritom prirodzená potreba rýb, napríklad pri hľadaní vhodného miesta pre ich život a rozmnožovanie. Napríklad pstruhy sa tiahnu rozmnožovať do Varínky, do Váhu pri Strečne a prítokov Váhu, kde má tok vhodné vlastnosti. Cez leto sa zdržujú vo Váhu pod Vodným dielom, ale akonáhle príde obdobie trenia, hľadajú si vhodnú teplotu vody s dostatočným množstvo kyslíka a vhodnými dnovými podmienkami. Tiahnu hore prúdom, až kým nenájdu vhodné prostredie,“ hovorí Jozef Pastorek (na snímke), technik prevádzky VD. Na ceste však majú 25 metrov vysokú prekážku, cez ktorú by sa bez pomoci nedostali. „Môže sa to riešiť rôznymi spôsobmi. Napríklad na Vodnom diele Hričov je vybudovaný klasický komôrkový rybochod, kde sa výškový rozdiel medzi hornou a dolnou hladinou prekonáva sústavou komôrok. Jednotlivé komôrky majú medzi sebou výškový rozdiel len 15 - 20 centimetrov. Ryba prechádza z dolnej vody vždy do vyššej a vyššej komory, až prekoná potrebný výškový rozdiel. Existujú napríklad aj rybie výťahy. Ryby vojdú do priestoru, kde cítia prúdenie vody a piest ich potom zdvihne hore, kde vyplávajú do nádrže. Sú to však technicky pomerne náročné veci,“ opisuje Pastorek.
Tomu sa chceli pri výstavbe VD v Žiline vyhnúť. S unikátnym návrhom preto prišla Katedra zoológie a Zoologický ústav Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Bratislava, ktorá robila Štúdiu funkcií náhradného biokoridoru pre pozitívny rozvoj bioty. „Súbežne s VD, po pravej strane sme, podľa návrhu UK Bratislava a generálneho projektanta stavby, vykopali umelý vodný tok a nazvali sme ho biokoridor. Má dĺžku 9 kilometrov. Začína pri vyústení Varínky, prechádza za pravostrannou hrádzou a pod Dubňom vyteká do Váhu. Na svojej trase postupne prekonáva výškový rozdiel 25 metrov a vytvára podmienky pre život a migráciu vodných živočíchov medzi nádržou a odpadným korytom,“ opisuje Jozef Pastorek.
Biokoridor je po ôsmich rokoch fungovania unikátnym miestom nielen z hľadiska prechodu rýb. Sám je totiž miestom života veľkého druhu vodných živočíchov. „Od začiatku sa uvažovalo, aby biokoridor bol ekosystémom a vytvorila sa tak trasa pre bezstavovce, ktoré sú potravou pre ryby, ďalej pre ryby rôznych druhov, ale aj pre ostatné vodné živočíchy a hniezdenie vtáctva. Sú tam kačky, labute, ondatry, potápky, bociany a aj volavky. Pôvodne sme uvažovali aj o tom, že by sa tam mohla udomácniť vydra. Tú by sme tam však museli zrejme vypustiť,“ dodal Pastrorek. Podstatné sú však ryby. Preto v troch posledných rokoch po sebe uskutočnil Slovenský rybársky zväz v rámci monitoringu VD Žilina na objednávku Vodohospodárskej výstavby kontrolné výlovy na biokoridore: „Zistilo sa, že hoci sme tu nijaké ryby nevysádzali, na jeseň roku 2003 žilo v biokoridore 11 druhov rýb a na jar roku 2005 celkom 16 druhov rýb. Pre porovnanie uvediem, že v tomto úseku Váhu sa vyskytuje celkom 27 druhov rýb. V dolnej časti žijú väčšinou biele ryby - jalce a belice. Na hornom úseku nás prekvapilo, že sme objavili väčšinou lososovité ryby - pstruhy potočné, dúhové a lipne. Našla sa dokonca aj šťuka a kapor. Potvrdilo sa teda, že ryby si cez biokoridor cestu našli,“ dodal technik. Niet sa čo čudovať. V biokoridore majú totiž živočíchy ideálne podmienky. Je päť metrov široký prietok vody, v ňom sú dva metre kubické za sekundu a hĺbka vody je okolo päťdesiat centimetrov. Vhodné podmienky dotvára aj okolitá vegetácia, ktorá svojím tienením zabraňuje prehrievaniu vody. Navyše je to chránený vodný tok, takže lov rýb je tu celoročne zakázaný. Občas to síce zneužívajú pytliaci, ale s nimi si vždy poradia členovia rybárskej stráže. Do konca tohto roku dostane biokoridor konečne svoju definitívnu tvár. Budú totiž zalesňovať jeho okolie.
Vodné dielo Žilina je však unikátne aj z ďalšieho hľadiska. Po jeho výstavbe sa tu totiž objavili aj také živočíchy, ktoré sa na tomto území nikdy predtým nevyskytovali. Napríklad kormorány, ktoré robia obrovské problémy najmä rybárom. Prilietajú ich sem stovky. „Prilietavajú z juhu Slovenska, z Maďarska od Dunaja a pravdepodobne z nedostatku potravy začali prilietavať aj do našich lokalít. Tu dokážu narobiť poriadnu škodu. Priletí ich sem vždy niekoľko stoviek a dohromady z vody vytiahnú za rok tony rýb. V Maďarsku sa kormorány strieľajú a keď preletia cez Dunaj na Slovensko, tak už sú chránené. Myslím si, že ich počet by sa tu mal regulovať,“ dodal Jozef Pastorek. Okrem kormoránov na VD môžete celoročne vidieť labute, hoci predtým na zimu odlietavali. Sú tu aj rôzne druhy potápok a volavky. Rybári však majú z pôsobenia kormoránov na Slovensku vrásky na čele. „Žijú tu už dokonca celoročne. Je ich tu asi 2-tisíc a v zimnom období dokonca aj 10-tisíc kusov. Jeden kormorán spotrebuje ako potravu denne asi pol kilogramu rýb. Urobia nám obrovskú škodu a celá naša práca vyjde nazmar,“ hovorí tajomník Slovenského rybárskeho zväzu v Žiline Ferdinand Baláž. Podľa jeho slov sa k nám dostali preto, lebo v mieste svojho pôvodného výskytu sú premnožené. Baltské more navyše v zime zamŕza, a tak tiahnú na juh. U nás nájdu nezamrznuté rieky a jazerá, na ktorých majú dostatok potravy a navyše sú tu chránené. „Právnici na ministerstve nám povedali, že nie je možné upraviť našu legislatívu, pretože sme viazaní legislatívnou EÚ. Preto sme požiadali o výnimku a minister životného prostredia nám vyhovel. Je to ale ešte podmienené schválením ministerstva pôdohospodárstva. Verím, že od 1. novembra bude kormorán preradený medzi lovnú zver a bude ho možné strieľať. Navyše sme do Európskeho parlamentu predložili petíciu a dúfame, že sa ňou bude v najbližšom období zaoberať,“ dodal Baláž.
