Keď si v roku 1905 rodiny Foitovcov a Mifkovcov postavili v parku pri Budatínskom zámku prvý tenisový kurt, neboli ďaleko od myšlienky založiť prvý organizovaný športový spolok v Žiline. Pod názvom Žilinský športový spolok (Zólyomi Sport Egyesület) sa tenisti o rok neskôr nechali oficiálne zaregistrovať. Tento prvý pokus o organizovaný šport v meste nebol však pravdepodobne príliš úspešný, pretože tenistov z tohto športového spolku nielen že nenájdeme vo výsledkových listinách turnajov, ale ani medzi zakladajúcimi členmi Maďarského tenisového zväzu v roku 1907. Žilinskí tenisti sa však svojho zámeru nevzdali. Keď sa v roku 1908 skupina športových nadšencov rozhodla založiť nový športový klub, nechýbala medzi nimi ani skupina tenistov. Oficiálne bol Krúžok žilinských športovcov (Zsolnai testgyakorlók köre) založený 24. septembra 1909. Tento raz bol pokus oveľa úspešnejší. 
Predovšetkým zásluhou generálneho riaditeľa Súkenky J. Vógla, ktorý dal do prenájmu pozemky na vybudovanie klubových ihrísk, sa športový život v meste mohol skutočne rozbehnúť na plné obrátky. Nové tenisové kurty ešte pred vypuknutím 1. svetovej vojny vybudovali aj v dvore židovskej ľudovej školy. Do roku 1918 sa v Žiline tenis hral v meste len formou priateľských stretnutí. Po vzniku Československa sa začínajú organizovať klubové majstrovstvá a stále častejšie i medzimestské stretnutia. Čoraz populárnejší tenis sa začal hrať aj na miestnej reálke. V roku 1923 tu učiteľ telesnej výchovy E. Adamko postavil nové tenisové kurty. Od roku 1927 disponovala tenisovými ihriskami aj telovýchovná organizácia Sokol. V roku 1927 zorganizoval tenisový oddiel ŠK Žilina prvé medzinárodné stretnutie na domácej pôde. Prichádzajú aj prvé úspechy jednotlivcov i družstva. V roku 1928 sa tenisové družstvo dostalo do finále Rizeleyovho pohára. Z jednotlivcov bol najúspešnejší Hecht, niekoľkonásobný majster Československa v mužskej i miešanej štvorhre. Hecht bol prvý Slovák, ktorý reprezentoval Československo v Daviscupovom poháre. V roku 1938 sa Hecht stal tenisovou jednotkou Československa a prebojoval sa aj do prvej desiatky svetových hráčov. K ďalším vynikajúcim hráčom patrili Vogel, Foit, Lajda, Steiner, Bein, Rozsa a Spierer. K dámskej špičke patrili Foitová, Deutchová, Lazarová, Donáthová a Lövyová. Od založenia Stredoslovenskej lawentenisovej župy Československej lawentenisovej asociácie v roku 1932 sa družstvo zúčastňovalo na majstrovstvách župy. Titul majstra župy získavalo pravidelne v rokoch 1936 – 1944, a to napriek tomu, že po roku 1940 boli zo spoločenského i športového života vylúčení športovci židovského pôvodu, ktorí v Žiline tvorili veľkú časť členskej základne a výkonnostne patrili k najlepším hráčom. Úroveň sa podarilo udržať koncentrovaním hráčov z okolitých miest. V základnej zostave v tomto období boli Dědek, Borbély, Foit, Krajčík, Písecký, Dvořák, Mečiar, Zániová, Veverková, Reichová, Ďuriniková, a Pulcová. Po založení Slovenského tenisového zväzu 21. marca 1939 sa začali organizovať majstrovstvá Slovenska družstiev i jed-
notlivcov. Najvýraznejší úspech dosiahli Zányiová, ktorá sa stala majsterkou Slovenska v dvojhre v roku 1944 a v roku 1940 sa spoločne s Dědkom stala majsterkou Slovenska v zmiešanej štvorhre. Koniec existencie Slovenskej republiky bol sprevádzaný generačnou výmenou hráčov, čo sa pochopiteľne odrazilo na výkonnosti. Pokračovanie v nasledujúcom čísle.
