Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vtedy konštatoval nedostatky aj v činnosti NsP, ktorej vyčítal postup non lege artis (nie podľa predpisov), teda, že lekári neurobili potrebné vyšetrenia na určenie správnej diagnózy, preto liečba nebola včasná, dostatočná a účinná. Pacient po štyroch dňoch v nemocnici zomrel.
Podľa primára infekčného oddelenia Igora Štúra zomrel, ale pacient na pravdepodobne vrodený defekt cievnej steny srdcovnice (aorty), takzvanú aneuryzmu, u ktorej došlo k roztrhnutiu, a teda nie na infarkt, ako sme predčasom informovali. „Pitva jednoznačne infarkt vylúčila a ukázala, že pacienta už nebolo možné zachrániť. Bolo len otázkou času, kedy v dôsledku tohto stavu dôjde k úmrtiu. Mohol zomrieť dva týždne predtým, alebo aj niekoľko týždňov potom. Bola to visiaca lavína, ktorá mala spadnúť a spadla práve vtedy, keď ležal u nás. Možno že choroba, pre ktorú bol u nás hospitalizovaný, to urýchlila. V každom prípade sa mu už ale nedalo pomôcť a zomrel by o týždeň alebo dva neskôr,“ hovorí primár Štúr. 
Ani nie 35-ročného pacienta prijali na infekčné oddelenie so zápalom čreva. O necelé štyri dni tu ale zomrel na chorobu, ktorú mal vrodenú a ktorá sa dlhodobo vyvíjala. Išlo o výduť na stene srdcovnice, ktorá sa stále zväčšovala. ÚPZS tvrdil, že lekári neurobili potrebné vyšetrenia na určenie správnej diagnózy. Podľa Igora Štúra však urobili všetko potrebné. „V jeho zdravotnej dokumentácii je údaj, že sa 9 rokov liečil na vysoký krvný tlak. To však nie je úplne bežné, aby sa u 25-ročného človeka vyskytol vysoký krvný tlak a musel sa naň liečiť. Ak sa tak stalo, mal sa podrobiť komplexnému srdcovo-cievnemu vyšetreniu. To by pravdepodobne odhalilo aj vrodenú výduť na srdcovnici. To sa však v minulosti nestalo,“ dodal Igor Štúr. Zároveň v osudnom čase dostal aj zápal čreva. „To bolo neodškriepiteľné a túto diagnózu popisoval aj jeho ošetrujúci lekár, ktorý ho riešil nielen na Lekárskej službe prvej pomoci v Belej, ale aj na druhý deň. Dalo by sa diskutovať o tom, či tento zápal čreva, ktorý bol jednoznačný, overený laboratórnymi vyšetreniami a potvrdený pitvou, nebol spúšťacou reakciou roztrhnutia aneuryzmy. Na to ale nie som expert,“ dodal primár.
Podľa vlastných slov sa primár Štúr stretol s pacientom len jedinýkrát. „Vo štvrtok 16. februára som odchádzal z práce pred trištvrte na sedem večer. Niekto búchal na vstupné dvere budovy. Otvoril som a videl som muža v sprievode manželky, ktorý nevyzeral zdravo, ale nebolo na ňom vidieť dýchavicu, alebo iné prejavy schvátenosti. Pohyboval sa bez problémov. Spýtal som sa, koho hľadajú. Manželka povedala, že idú na infekčné, že ich lekár posiela s manželom, pretože má asi infekčnú hnačku. Ani slovo nepadlo o tom, že má nejaké problémy so srdcom. Povedal som im, kadiaľ majú ísť. Pani neskôr hovorila, že bol v zlom stave, ale vtedy pekne prešli po schodoch, ktorých je tam dvadsať. Vôbec sa ma totiž nespýtali, kde je výťah,“ hovorí primár. V zdravotnej dokumentácii navyše neexistuje zmienka o tom, že by sa bol pacient sťažoval na bolesť na hrudníku, na to, že by bol dýchavičný, alebo že by mal búšenie srdca. „S touto informáciou prišla až deň po pohrebe manželka a v tom čase došlo k prvému nesúladu informácií,“ dodal. Keď pacient prišiel na infekčné oddelenie NsP, mal so sebou od ošetrujúceho lekára tri lekárske nálezy (od toho istého lekára) v priebehu 30 hodín. „Ani slova v nich nie je o bolestiach na hrudníku. Keď prišiel, bol štvrtok večer. Na druhý deň bol pracovný deň. Prečo sa manželka alebo sám pacient nesťažovali na bolesti v hrudníku? Vec, ktorá sa potom stala, je nezachrániteľná. Keby sa to pacientovi stalo hoci aj v predsieni operačnej sály, nemal by šancu na záchranu. Preto sa pýtam, prečo by sme mali my vyšetrovať pacientovi srdce, keď dokázateľne prišiel preto, že má hnačky a s takouto diagnózou ho k nám poslal jeho ošetrujúci lekár a ani najmenej si nesťažoval na bolesti na hrudníku?“ pýta sa primár Igor Štúr.
Lekárov na oddelení preto správa ÚPDZS v médiách o tom, že urobili chybu, pobúrila. „Konzultanti úradu brali za smerodajné údaje od manželky nebohého. Konzultant to urobiť môže, ale znalec už nie. Úrad však mal k dispozícii konzultanta. Jeden z dvoch sám priznáva, že ak je to tak, ako hovorí manželka, tak my sme pochybili. Zároveň ale hovorí, že tento názor si osvojil od manželky a bol ním ovplyvnený. Na základe tohto názoru dal UPDZS záverečný posudok,“ dodal na záver primár. Podľa našich informácií sa nemocnica proti rozhodnutiu ÚPDZS odvolala. Manželka zosnulého pacienta však nemocnicu zažalovala, a tak konečné slovo v spore budú mať pravdepodobne až orgány činné v trestnom konaní.
