Vychádza z jej hudobných tradícií, avšak v ich prejave nájdeme aj prvky iných hudobných štýlov. Známi sú aj tým, že už viackrát spolupracovali s rockovými skupinami. Na otázky odpovedali dvaja členovia Nebeskej muziky Martin Dikoš (druhé husle) a Vladimír Moravčík (violová kontra). Okrem týchto dvoch hudobníkov tvoria Nebeskú muziku ešte Andrej Dostál (terchovská basa), Ján Patrnčiak (prvé husle) a Ivanka Moravčíková (spev).
Viete si predstaviť, že by sa v Terchovej nekonal taký festival ako sú Jánošíkove dni?
Neviem si to predstaviť, je to také naše kultúrne leto. Pripodobnil by som to až k Vianociam. Ľudia si berú dovolenky, každý tu chce byť. Je to jednak o folklóre, ale aj o ľudskom rozmere. Stretávajú sa rodiny, ľudia, ktorí sa z Terchovej odsťahovali, prichádzajú práve teraz.
Ako ste začínali s hudbou?
Každý z nás mal osobitý začiatok. Dá sa povedať, že ja (Martin Dikoš), ako momentálne druhý hlas v kapele spolu s primášom (Ján Patrnčiak), sme sa prebíjali spolu od malých chlapcov. Hrávali sme vo všelijakých muzikách, aj v detskom súbore. Violista s „basiarom“ sú skôr hudobné samorasty, ale takisto hrali v rôznych muzikách. V súčasnej zostave hrávame päť rokov.
Už na prvý pohľad upúta, že nevystupujete v klasických krojoch, ale máte na sebe džínsy. Koho to bol nápad?
Už aj oblečením naznačujeme, že chceme posunúť „Terchovú“ trošku do inej roviny. Sme mladí ľudia a ťahá nás to aj do iných polôh. Pracuje na tom hlavne náš vedúci Vlado Moravčík. Ovplyvnila nás hlavne spolupráca s kapelou Arzén a náš priateľ, džezový huslista Stano Palúch.
Nebáli ste sa na začiatku, že vás ľudia odmietnu. Nie je to predsa len klasický folklór. Čo ak by povedali, že toto nie je ono, alebo že kazíte ľudové tradície?
Naozaj, zo začiatku to bolo trošku ťažké. Názory sú rôzne, ale ide o to, že nechceme nechať ľudí ľahostajných. Buď sa im to páči, alebo nie, ale dôležité je aj to, aby si nás všimli a tú muziku si zapamätali a aby k nej zaujali určitý postoj. Či už dobrý alebo zlý, ale aby im to nebolo ľahostajné.
Sú hranice, za ktoré by ste nezašli?
Práve folklór nám poskytuje hranice, ktoré sú veľmi pevné a na základe nich môžu tie naše výhonky a vybočenia smerovať kamkoľvek, ale vždy sa vrátime k folklóru. Neviem, zatiaľ nevidím žiadne hranice. Uvidíme neskôr. Limitovaní sme možno našimi nástrojmi, stále ostaneme pri akustickom zvuku muziky.
Chystáte aj nejaké nové CD?
Určite by sme chceli v budúcnosti vydať ďalšie cédečko, lebo sme postupne obnovili repertoár, a tak by sme si radi splnili tento sen.
