„Tento rok sme zaznamenali nárast počtu turistov a tento rok očakávame asi milión návštevníkov,“ informoval Jozef Mičo, riaditeľ Združenia turizmu Terchová. Oproti minulému roku, kedy návštevnosť terchovského regiónu dosiahla osemstotisíc turistov, sa podľa Mičových slov situácia zlepšuje: „Údaje o návštevnosti nie sú úplne presné, získavame ich hlavne podľa predaja suvenírov a počtu obsadených lôžok, pričom všetci poskytovatelia ubytovania ani nie sú členmi nášho združenia.“ S potešením oznámil, že okrem českých a poľských turistov sa začína vracať klientela z nemecky hovoriacich krajín, čo je pre nich signálom, že kvalita služieb sa začína zlepšovať.
Tohtoročnou nepopulárnou novinkou je, že zásah Horskej záchrannej služby si od 1. júla každý platí zo svojho vrecka, pokiaľ nie je na takýto zákrok pripoistený. „Aby sme našim turistom a návštevníkom vyšli v ústrety, zriadili sme v našej turistickej kancelárii možnosť poistiť sa aj tesne pred odchodom na túru alebo výlet,“ hovorí Jozef Mičo. „Naozaj ide o malú sumu a netreba to podceniť,“ vyzýva turistov k opatrnosti človek, ktorý je okrem iného aj dobrovoľným záchranárom. Odkedy je v platnosti nový zákon, poistilo sa vraj už tristo ľudí. „Toto číslo nie je malé, aj keď by mohlo byť vyššie,“ myslí si a porovná údaje so štatistikou celoslovenského priemeru. „Tridsaťšesť percent ľudí, pri ktorých zasahovala horská služba, bolo poistených. Z toho jednu pätinu tvoria Slováci, na druhom mieste sú Poliaci a tretí v poradí sú Česi,“ prezentuje Jozef Mičo údaje za celé Slovensko. Pre porovnanie v terchovskej doline sa vraj najviac poisťujú Česi, za nimi nasledujú Poliaci a až potom Slováci. „V Malej Fatre bolo zatiaľ jedenásť zásahov, z toho dva náročnejšie a z nich jeden k smrteľnému úrazu,“ pokračuje Mičo v štatistike. Podľa jeho názoru je v zákone o poistení v horách množstvo medzier. „V našej doline je päťdesiatdva žijúcich osád, v ktorých žije asi stopäťdesiat obyvateľov odrezaných od rýchlej zdravotnej pomoci,“ opisuje situáciu, ktorá môže reálne kedykoľvek nastať. Keďže je terén neprístupný a sanitka sa na miesto nedostane, musí sa vyslať horská služba. V tom je paradox, či ľudia žijúci v takýchto usadlostiach majú byť tiež poistení. „Títo ľudia nie sú na túre ani výlete, oni tam jednoducho bývajú,“ poukazuje Mičo na nedokonalosť právnej úpravy. „Druhým paradoxom je, že pokiaľ je priaznivé počasie, môžeme k pacientovi na lazoch vyslať helikoptéru a na tento zásah pripoistenie nie je potrebné i keď je podstatne nákladnejší,“ upozorňuje na finančné rozdiely. „Boli by sme radi, keby boli naši návštevníci disciplinovaní a pokiaľ sa vyberú do hôr, aby sa nezabudli pripoistiť. Nestojí to za to,“ apeluje na všetkých turistov Jozef Mičo na záver.
