„Aby nemokol na daždi, postavil som mu horáreň,“ opisuje zdanlivo jednoduchú cestu k novej záľube bývalý rušňovodič. „Drevo som mal rád odmalička, ale nebolo času na prácu s ním,“ hovorí šikovný staviteľ, ktorý sa necháva inšpirovať obrázkami a vlastnými spomienkami z detstva. „Keď som išiel na invalidný dôchodok , mal som more času, a tak keď vládzem, piplem sa s domčekmi,“ prehodí len tak mimochodom a vedie nás k svojmu najnovšiemu dielu. Domčeky si vyrába sám, postavičky ľudí a zvieratiek, ktoré dotvárajú atmosféru, dokupuje, alebo dostane od rodiny. „Figúrky si premaľuje podľa vlastných predstáv,“ prezradí na svojho otca dcéra Dana Richtáriková. Musíme potvrdiť, že postavičky pôsobia naozaj vierohodne. Pod stromom na lavičke oddychuje babka s dedkom, na zvonici funguje zvon, pod smrekom rastú sadrové dubáky a zo studne sa dá naozaj s vedierkom naťahať voda. Pri cestičke do domu stojí kaplnka, v ktorej sa svieti a nad jazierkom drží stráž zelený vodník. „Deti zo škôlky sa chodievajú pozrieť na drevenú dedinku a nikdy sa nezabudnú opýtať, čo nové pribudlo,“ pochváli Dana usilovného otca, ktorý skromne mlčí. „Chcem tu urobiť ešte kostolík a vybudovať cestičku,“ prezradil nám Ján Hanus svoje plány do budúcnosti.
Autor: lp
