Potápanie sa ako športové odvetvie rozvinulo v dvadsiatich rokoch minulého storočia vo Francúzku. V tejto krajine bol v roku 1943 vynájdený aj prvý aqualung, ako sa odborne nazýva dýchací prístroj. O rozšírení potápania do ďalších krajín sveta sa zaslúžil J. Y. Coustea, známy aj ako autor množstva filmov z podmorského prostredia.
Na Slovensku sa prvá skupina vyznávačov športového potápania vytvorila pod vedením pána Pavla Derkitsa práve v Žiline. Činnosť skupiny bola zameraná na prístrojové potápanie v Jadranskom a Stredozemnom mori. Keďže bol v meste v roku 1963 daný do užívania v Československu prvý krytý, 50m bazén, začalo sa v mimosezónom období aj s ďalšími odvetviami športového potápania, napríklad s rýchlostným plávaním pod vodou a orientačným potápaním. Od tohto momentu bol len krok k založeniu prvého oddielu športového potápania na Slovensku. Ako prvý sa založil Manta klub Žilina v roku 1966. Postupne sa začal čoraz častejšie zúčastňovať pretekov organizovaných najmä v Česku, a patril aj k prvým účastníkom ligovej súťaže. Prišli aj prvé úspechy. V roku 1969 sa majsterkou Československa v plutvovom plávaní v disciplínách 800m a 1852m stala Katarína Adamicová. V roku 1973 došlo k zmene názvu klubu na Klub športového potápania ( KŠP) Delfín Žilina. Pod týmto názvom pôsobí až do súčasnosti. Klub bol organizačne zastrešený až do konca osemdesiatych rokov Zväzom pre spoluprácu s armádou (ZVÄZARM-om). Najúspešnejším pretekárom klubu bol Ivan Šoška. V roku 1983 bol vyhodnotený za najlepšieho športovca ZVÄZARM-u. Toto ocenenie získal za množstvo kvalitných výkonov na domácich i medzinárodných podujatiach.
Po zániku ZVÄZARM-u sa KŠP Delfín Žilina stal členom Zväzu potápačov Slovenska. Ako jedinej plaveckej organizácie v meste sa mu podarilo prežiť nepriaznivé obdobie spojené s dlhodobou rekonštrukciou krytej plavárne. Napriek nie najlepším podmienkam dokázal klub vychovať aj novú generáciu športových potápačov. K tým najúspešnejším patrí niekoľkonásobný majster Slovenska Juraj Karpiš ml.
