Ale len na prvý pohľad. Je totiž až neuveriteľné, čo musia stavbári počas výstavby len 9 kilometrového úseku diaľnice D3 Hričovské Podhradie – Strážov podstúpiť. Keďže sme v minulom čísle informovali o nešťastí, keď sa pri práci na svahu oproti Hričovskej priehrade zosunul pracovný stroj z asi tridsať metrovej výšky a pri páde sa vážne poranil robotník, boli sme sa na mieste presvedčiť sami.
„O tej nehode sa hovorilo všeličo. Pravda je taká, že stroj sa zosunul zo svahu. Robotník z neho buď vypadol, alebo vyskočil a stalo sa to, že pri kotúľaní po svahu mu stroj prešiel po ruke. Momentálne je v žilinskej nemocnici a má problémy s rukou,“ hovorí Marián Mydlo (na snímke), vedúci projektu výstavby diaľnice. Okrem tohto úrazu sa tu však nič vážneho nestalo. „Za celý čas až doteraz sme nemali iný úraz. Snáď len nejaké škrabance. Sme si ale vedomí náročnosti terénu a ľudia sú poučovaní, do čoho idú. Bohužiaľ, v ten deň pravdepodobne prispela k pádu aj náhla zmena počasia,“ dodal Mydlo.
Úsek od Hričovského Podhradia po Strážov meria dohromady len asi 9 kilometrov. Jeho výstavba však bude stáť zhruba 5 miliárd korún. To znamená, že kilometer diaľnice v tomto úseku stojí viac ako 555 miliónov korún a jeden meter neuveriteľných 555-tisíc korún. Prečo je diaľnica práve tu taká drahá?
Tento krátky úsek je totiž jeden z najťažších, aké sa kedy na Slovensku robili. A to hneď z niekoľkých dôvodov. „Diaľnica na severnom Slovensku musí prekonávať neuveriteľné terénne prekážky. Takou je napríklad prudký svah oproti Hričovskej priehrade. Je to veľmi silné svažné územie a navyše v okolí Žiliny je najvyššia seizmicita na celom území Slovenska. Je to jedna z najťažších stavieb, ktoré sa realizujú pri výstavbe diaľnice. Určite je to aj najťažšia stavba, akej som sa zúčastnil a asi aj najťažšia, ktorá sa na Slovensku doteraz na diaľnici realizovala,“ hovorí skúsený stavbár Marián Mydlo.
Jednoduché to projektanti nemali hneď od začiatku. „Kvôli tomu, že Žilina je v silnom seizmickom pásme, bolo treba celú stavbu posúdiť. Na Slovensku sa pri tvorbe plánov totiž zatiaľ s ničím takým neuvažovalo,“ hovorí Mydlo. Boli rôzne názory ako problém vyriešiť. V prípade zemetrasenia, prípadne inej seizmickej aktivity by totiž stavba mala vážne problémy. „V podstate sa to dá urobiť tromi spôsobmi. Buď sa stavba navrhne tak, aby za každých okolností odolala. To by ale stálo neuveriteľné finančné prostriedky. Druhá možnosť je taká, že by sa síce diaľnica porušila, ale vydržala by prechod záchranného systému a hasičov. Potom by sa musela opraviť a fungovala by ďalej. Tretia alternatíva bola postaviť to tak, že to v prípade ohrozenia buď vydrží, alebo spadne. Rozhodli sme sa pre druhú alternatívu. V prípade zemetrasenia bude diaľnica zabezpečená tak, že nespadne. Síce sa poruší, ale dokáže zabezpečiť prejazd záchranných vozidiel. Pri tom sa počíta až so siedmym stupňom Richterovej stupnice,“ hovorí Mydlo.
Svah oproti priehrade museli najskôr odlesniť. K dispozícii na to mali len jeden víkend. Dlhšiu výluku štátnej cesty im totiž nepovolili. „Pracuje tu asi 400 robotníkov a všetko sú to veľmi skúsení ľudia a odborníci. Napríklad na odlesňovaní sa podieľali ľudia s Kysúc, ktorí sa zúčastňujú medzinárodných súťaží ako pilčíci. Človek ich musel obdivovať, ako pri práci manévrovali,“ hovorí projektant. Po odlesnení musia robotníci upraviť sklon svahu a spevniť ho. Pôvodný terén sa odkopáva a na ňom sa budujú jednotlivé stupne. „Jeho dĺžka je iba asi jeden kilometer, ale práca na ňom zaberie najviac času. Spevňuje sa betónom a kotví sa 18-metrovými lanami, ktoré majú životnosť 100 rokov. Robotníci pritom musia pracovať v ťažkom teréne vo výške až 40 metrov,“ opísal nebezpečné podmienky M. Mydlo. Robotníci sú už zvyknutí. „Nie je to však jednoduché. Pracovať v takejto výške si naozaj vyžaduje maximálnu opatrnosť,“ hovoria.
Nepriateľom stavbárov môže byť aj počasie. Ak dlho prší, nevyhnutne to znamená zdržanie. Preto projektanti každý deň začínajú predpoveďou počasia. „Ďalšou zložitou vecou je, ako do takejto výšky dopraviť materiál. Navyše musíme pracovať tak, aby štátna cesta, ktorá vedie hneď pod svahom, bola bezpečná a aby aj pracovisko bolo vyhovujúce pre našich ľudí. Preto aj výber mechanizmov musel byť veľmi precízny. Máme napríklad kráčajúce bágre, ktoré sa vedeli dostať aj do 40 metrovej výšky. Materiál a pomôcky sme hore dopravovali v lyžici traktorov. Betón tlačíme pomocou potrubia z úrovne štátnej cesty,“ dodal Ma-
rián Mydlo.
Na prvý pohľad možno obyčajná stavba. Pracovať v takýchto podmienkach nie je „med lízať“. V súvislosti s minulotýždňovou nehodou je preto až neuveriteľné, že okrem nej sa na výstavbe tohto úseku nikomu nič vážne nestalo.
