Nemožno sa preto čudovať, že Sumeri sú považovaní za prvých obchodníkov, ktorí zaviedli do celého procesu zahraničnej výmeny tovarov systém a zaužívané pravidlá. Sumerská ponuka sa obmedzovala hlavne na potravinové produkty – obilie, ďatle, olej, jatočný dobytok a výrobky z neho. Išlo prakticky vždy o tovar, ktorý ľahko podliehal skaze a preto Sumeri, pokiaľ sa nechceli zruinovať a chceli obchodovať aj so vzdialenejšími krajinami, museli prísť s niečím novým. A tak sa stali prvým národom, ktorý kupoval základné suroviny (rudy, drevo, drahé kamene), vyrábal z nich rôzne úžitkové i umelecké predmety a tie potom predával aj vo vzdialených prístavoch. Sumeri tiež ako prví vytvorili odborné školy, v ktorých sa vzdelávali vo viacerých remeselných činnostiach. Na území Mezopotámie sa darilo aj rozvoju viacerých vedných odborov, praktické výsledky ktorých sa dali uplatniť v bežnom živote. Takto vznikali nové postupy spracovávania rúd, zlata či zapracovávania drahých kameňov do umeleckých celkov. Už v čase troch tisíc rokov pred n. l. Sumeri obchodovali s viacerými národmi. Známe sú minimálne tri veľké prístavy určené na výmenu tovaru - Tilmun (dnešný Bahrajn), Magan (Omám) a Meluhha (ústie Indusu do mora). Pritom Tilmun bol v tom čase strediskom celosvetového obchodu, kde pristávali lode s rôznymi tovarmi. Sumeri vo veľkom obchodovali aj s Egyptom, známe je spojenie Mezopotámie s deltou Nílu. Tieto obchodné cesty potvrdzujú aj viaceré artefakty zo slonoviny, ktoré sa našli pri vykopávkach v sumerských mestách.
Autor: sz