Aby sa ľudia dokázali baviť
Obec Lietavská Lúčka sa prvýkrát spomína v roku 1393 ako súčasť panstva Lietava. Jej pôvodní obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, včelárstvom a ovčiarstvom. Z archívnych dokumentov sa dozvedáme, že v roku 1598 to bola malá obývaná oblasť so šiestimi domami, ktorá patrila Strečnianskemu panstvu. Rozhodujúci vplyv na rozvoj obce Lietavská Lúčka však mali cementáreň a železničná trať Žilina – Rajec. Obe boli dokončené v roku 1901 a znamenali pre obec veľký prínos, aj na poli kultúrnom. Aká je Lietavská Lúčka v tejto oblasti dnes? Na to sme sa pýtali starostu obce Mariána Sliviaka.
V prvom rade nám potvrdil, že Lietavská Lúčka je skutočne obec s bohatou kultúrnou tradíciou. „Spomeniem len známu dychovú hudbu Lúčanka a dnes trochu stagnujúci divadelný súbor a ďalšie aktivity, ktoré k našej obci patria,“ začal Marián Sliviak. Hlavný rozmach kultúrny tu nastal v 20. rokoch, keď sa rozširovala cementáreň. Popritom našla miesto aj dychovka, divadelný súbor, spevácky súbor, ale aj športové aktivity. V 60. rokoch minulého storočia tu vybudovala cementáreň závodný klub ROH, ktorý bol majetkom fabriky až do roku 1998. „Vtedy sme ho kúpili a stal sa majetkom obce. Začali sme s jeho rekonštrukciou, ktorú sme financovali z vlastných zdrojov a z úveru. V prvej etape vznikol nový Dom kultúry, ktorý má na hornom poschodí reštauráciu s kuchyňou a malým salónikom, dole je knižnica, zábavné centrum mladých, malá zasadačka a sociálne zariadenia,“ popisuje nové zariadenie starosta obce. Žiadosť o dotáciu na druhú etapu aj s projektom doručili na ministerstvo regionálneho rozvoja, ale peniaze, žiaľ, nedostali. Potrebovali by takých 20 miliónov korún.
NAČO KULTÚRNY DOM
To je otázka, ktorú starostovi kladú mnohí. „Keď chceme vychovať kultúrnu mládež, tak potrebujeme zariadenie, kde by sa kultúre naučili. Lebo aj kultúre sa musí človek učiť, musí sa vzdelávať, realizovať a predávať svoje schopnosti. Dovolím si tvrdiť, že naše zábavné centrum mladých je jedným z najlepšie vybavených v Žilinskom okrese. Máme tam stolný futbal, šípky, biliard, dá sa tam hrať stolný tenis,“ je presvedčený Marián Sliviak. Jedinou nevýhodou zatiaľ je, že mladí ľudia nemajú o centrum až taký veľký záujem ako predpokladali. Veria však, že obdobie počítačových hier mladých ľudí prejde a začnú sa starať aj o svoje duševno. K tomu chcú pomôcť aj vybudovaním internetovej siete a klubovne. Na veľmi dobrej úrovni je aj knižnica. Každý rok tu dokupujú knihy za 5 až 10-tisíc korún. Nie je to veľa, ale dnes dobrá kniha stojí dosť peňazí a nie každá rodina si to môže dovoliť. „Aj takto chceme ľuďom umožniť, aby sa dostali k dobrej knihe a do knižnice.“
PRE MLADÝCH UMELCOV
Malú zasadačku na prízemí KD využívajú aj ako výstavnú galériu. Už tam bolo niekoľko výstav, napríklad expozícia rodáka, akademického sochára Štefana Pelikána či akademického maliara Jozefa Krakovského. Bola tu však i medzinárodná výstava Turčiansky štvorlístok. Pravidelný priestor tu dostávajú deti z materskej a základnej školy i obyvatelia obce. Nedávno tu bola napríklad výstava mladého talentovaného výtvarníka Ladislava Plevu. „Je tu bezplatný priestor aj na ďalšie výstavy, hlavne mladých autorov, ktorí sa chcú prezentovať“ dodala pracovníčka OcÚ Katarína Henychová. Priestory Kultúrneho domu využívala tento rok aj pobočka tanečného odboru Základnej umeleckej školy na Martinskej ulici v Žiline pre deti z Lietavskej Lúčky. Tri, štyrikrát do roka tu zvyknú usporiadať vystúpenia pre svojich rodičov, starých rodičov a súrodencov deti z materskej školy. Naposledy tam bol koncoročný koncert žiakov tanečného odboru ZUŠ, ktorí si ako hostí pozvali deti z folklórneho súboru Chotár pri ZŠ v Terchovej-Struhárni. „Bolo to fantastické popoludnie pre našich občanov. Ešte tento rok by sme chceli pripraviť niečo podobné,“ dodáva starosta.
ČO BUDE S DIVADLOM A DYCHOVKOU
Ochotnícke divadlo nedá starostovi spávať. Je to jeho srdcová záležitosť. „S divadelným súborom to nie je najružovšie. Ťažko sa niečo robí, keď nemáte javisko. Možno by sa dalo uvažovať o malých javiskových formách, ale to musí prísť generácia ľudí, ktorí by to chceli robiť a ktorí sa chcú tomuto odvetviu venovať. Nedá sa to nariadiť, impulz musí vyjsť od ľudí,“ uvažuje Marián Sliviak. Rozmachu kultúry bráni aj to, že mnoho ľudí pracuje mimo regiónu, často v zahraničí alebo na týždňovkách. Verí však tomu, že sa nájde partia mladých ľudí, ktorí sa budú chcieť divadlu venovať. Hybnou pákou by mali byť mladí ľudia, ktorí sa môžu oprieť o skúsenosti a divadelný entuziazmus tých starších. Podobná situácia je aj v dychovej hudbe Lúčanka. „Viac než domáci tam hrajú muzikanti z iných obcí,“ spomína paradox starosta. . Aj tu by bolo treba začať od tých najmladších, ktorí by sa začali učiť hrať na nástroj v základnej umeleckej škole. Aj preto by privítali, keby sa v obci zriadila aj pobočka hudobného odboru ZUŠ. „Vzťah k tejto hudbe u našich ľudí stále je, veď naša dychovka bola slávna široko-ďaleko,“ je presvedčený Marián Sliviak. Vie však presne definovať úlohu obce. „Sme tu na to, aby sme ľuďom pomáhali. Chceme mať Kultúrny dom, chceme ho ďalej udržiavať a činnosť v ňom rozšíriť. Ak si niekto myslí, že na kultúre zarobí, musí sa rýchlo spamätať. Kultúra nie je zárobková činnosť, kultúra je o tom, že dáva niečo ľuďom. Povznáša v nich to vnútorné. Som presvedčený o tom, že je tu dosť mladých ľudí, ktorí by trebárs chceli hrať divadlo, alebo hrať v dychovke. Niektorým bráni pohodlnosť, iní sa obávajú výsmechu kamarátov. Tu by mali nastúpiť rodičia, pomôcť im v rozhodovaní, popchnúť ich tým správnym smerom, usmerniť ich,“ také je smerovanie kultúry v obci podľa Mariána Sliviaka.
Pre najmenších to najlepšie
Na výbornej úrovni je aj spolupráca Materskej školy s Obecným úradom v Lietavskej Lúčke. „Pokiaľ sa dá, starosta nám vychádza maximálne v ústrety. My sa zasa snažíme zháňať sponzorov, aby sme škôlku dali do poriadku. Teraz by sme chceli do konca augusta vymeniť okná aspoň na jednej triede,“ začala rozprávať riaditeľka škôlky Monika Dimitriadu. Už asi desať dní čaká na škôlkarov v záhrade nový altánok. „Tento sa nám podarilo urobiť z dvoch percent z dane, ale aj vďaka podpore firmy Baumit z programu Tu sa nám páči, tu chceme žiť. Ešte tu treba dokončiť pár vecí, ale deti budú mať z neho obrovskú radosť,“ je presvedčená Monika Dimitriadu. Ešte sa aj bála hovoriť o tom, že detičky by mali do škôlky dostať aj soľnú izbu.O kvalite výchovy a vzdelávania v materskej škole svedčí aj fakt, že z roka na rok sa tu počet detí zvyšuje. Na budúci školský rok ich bude vyše 60 a už rok tu majú aj dve integrované deti. Nepočujúce dievčatko a chlapčeka s rozštepom chrbtice. „Nie sú s nimi žiadne veľké problémy a pre zdravé deti je to vynikajúca príležitosť, ako si vybudovať vzťah k ľuďom s hendikepom. K obom svojim kamarátom sa správajú veľmi milo a pomáhajú im. Je to všetko zvyk a vysvetlenie a prospieva to obom stranám,“ teší riaditeľku MŠ. Kompletnú rekonštrukciu by v podstate potrebovala celá budova materskej školy. Deťom z Lietavskej Lúčky slúži už viac ako štyridsať rokov. „Každý rok sa snažíme do škôlky niečo investovať, ale len toľko, koľko máme peňazí. Urobili sme projekt, ktorý, keby sa zrealizoval, vznikla by v areáli škôlky oddychová zóna, nielen pre škôlkarov, ale i pre ostatné deti, pre ich rodičov a starých rodičov. Zlyhal na nedostatku financií,“ mrzí starostu Lietavskej Lúčky Mariána Sliviaka. Ale vraj budú žiadať ďalej, kým sa svojho detského rozprávkového areálu nedočkajú.
Turistika a cestovný ruch
Keď sa povie Lietavská Lúčka, každý si predstaví cementáreň. Tá však v súčasnosti prešla na inú výrobu, prašnosť a hlučnosť sa z obce úplne vytratili. Je to vstupná brána do Rajeckej doliny. „Pre turistov sme zatiaľ tou obcou, skade sa dá ísť na Lietavský hrad. Budujeme však informačné centrum, na veľkej tabuli pred obcou budú všetky dôležité informácie o doline, o jej zaujímavostiach, možnostiach ubytovania, športu, relaxu a podobne,“ taká je predstava Mariána Sliviaka. Momentálne pasantom slúži len terminál informačného kiosku na stene Obecného úradu v Lietavskej Lúčke. Aj v ňom by mali v krátkom čase doplniť ďalšie informácie o jednotlivých obciach Rajeckej doliny. Od Lietavskej Lúčky až po Čičmany.
V okolím Lietavskej Lúčky začali budovať aj cyklotrasy. „Ubytovanie v súkromí sa zatiaľ našej obce netýka. Skôr ho poskytujú obyvatelia koncových obcí, Lietavy, Lietavskej Svinnej. Chceme však turistom poskytnúť všetko, čo budú požadovať,“ myslí si starosta Lietavskej Lúčky. O turistické chodníky v okolí obce sa starajú členovia agilného turistického oddielu pod vedením Štefana Jureckého. Samozrejme, okrem ďalších aktivít. Medzi tie najpopulárnejšie patria jarný výstup na Žibrid a silvestrovský výstup na Kľak. Venujú sa ja deťom a ich ďalšou aktivitou je čistenie turistických chodníkov po posledných „turistoch“.
Skvosty Lietavskej Lúčky
Lietavská Lúčka sa však môže pochváliť aj historickými skvostami
i súčasnosťou. Okrem krásnej okolitej prírody a pešieho chodníka na Lietavský hrad tu majú napríklad rotundu kaplnky, ktorá je skutočne unikátom. Také sú v celej Európe len dve. „Máme tu pongrátzovský kaštieľ z roku 1799, ktorý sme zrekonštruovali a dnes sú v ňom byty,“ približuje ďalšiu z pamiatok starosta Marián Sliviak. Pýchou súčasnej Lietavskej Lúčky je futbalový štadión. „Závidia nám ho mnohí z okolia,“ dodáva starosta. Tento rok by chceli v Lietavskej Lúčke urobiť aj betónovú plochu, ktorá by v zime slúžila ako klzisko, v lete by bol v strede tenisový kurt a okolo dráha pre in-line korčuliarov. „Aby nechodili a nelietali po cestách a miestnych komunikáciách. O to sa treba starať, o mladú generáciu, o naše deti,“ je presvedčený Marián Sliviak.
Autor: Pripravila: Eva Bučová
