Na bicykli z Litoměříc do Zvolena

Je leto a čas dovoleniek. Každá rodina si vyberá tú svoju podľa svojho gusta. Dovolenku netradične pojali v rodine Kataríny Minkovej a Aleša Podivínskeho zo susedného Česka. Našli sme ich oddychovať na lavičke priamo pod našou redakciou. „Deti si šli akurát kúpiť niečo na jedenie, dávame si malú prestávku,“ vysvetľuje mama Katarína absenciu členov rodiny. O chvíľku už prichádza hlava rodiny. „Otec Aleš aj s troma synmi, najmladším 4-ročným Daníkom, prostredným 6-ročným Šimonom a najstarším deväťročným Matejom,“ predstavuje nám Katarína svojich najbližších. Mladá rodina z Pohořan pri Litoměřiciach sa rozhodla stráviť dovolenku spoločne na bicykloch. Vyrazili v stredu 5. júla smerom na Janovice, kde u priateľov strávili príjemný deň. Ich cesta viedla do Liberca a odtiaľ k severným hraniciam s Poľskom malou skratkou sa vydali k rieke Morave až dorazili k bránam Olomouca. „Cez pôvabné Hostýnské vrchy sme vyrazili na Slovensko,“ nájdeme napísané na ich netovskej stránke www.livepla.net, kde podrobne zaznamenávajú jednotlivé etapy svojej púte. Podľa ich údajov Makovské sedlo prekonali v pondelok 24. júla a rýchlo zišli do Čadce. V utorok dopoludnia sme sa s nimi stretli na Masaryčke a prichytili ich pri oddychovej pauze. „Smerujeme cez Martin a Zvolen do Zaježovej. Koná sa tam ďalší ročník medzinárodného stretnutia Ecotopia,“ objasňuje nám cieľ rodinnej cesty Katarína a Aleš súhlasne prikývne. „Pobudneme tam asi tri týždne a užijeme si to tam,“ doplňuje informácie sympatická mamička a prezradí nám, že toto nie je ich prvá skúsenosť s cykloturistikou. „Minulý rok sme navštívili celá rodina Taliansko a kúpali sme sa aj v mori,“ hovorí s úsmevom o namáhavej ceste, akoby to bolo iba sem za rybníkom. Na svoj obdivuhodný výkon sa samozrejme museli patrične pripraviť. „Vlani sme kúpili vozík pre Daníka, takže ho chceme využiť aj tento rok,“ povie Katarína a my si môžeme obzrieť zvláštne „vozítko“ s výstrojom. Okrem stanu, oblečenia, potravín, náradia a rôznych pred nami ukrytých pokladov si zo sebou nosia pribalený solárny panel, kukáme s údivom na ich cestovný výstroj. Každý si na svojom bicykli vezie ďalšie potrebnosti k životu na dlhočiznej výprave nazvanej Cesta do hôr. „Chlapcom sa výlet veľmi páči a je to pre nich obrovské dobrodružstvo,“ tvrdia rodičia svorne a na tvárach malých pútnikov sa zračí spokojnosť. So želaním šťastnej cesty a priaznivého počasia sa lúčime s cestovateľskou rodinkou. Na záver pridávame motto v skrátenej podobe. Celé ho môžete nájsť na ich stránke: „Sú dva typy ciest, po ktorých sa môžeme v živote vydať. Jedny sú asfaltové diaľnice, ktoré sme postavili. A potom sú cestičky. Tie tu boli od nepamäti, sú žilami matky Zeme.“