Pešia turistika je najrozšírenejším druhom turistiky. Obľúbené výlety a túry, viacdenné putovania či výstupy na vrcholy by sa nezaobišli bez turistických značiek. Domácim zvyčajne nie sú potrebné, v cudzom prostredí by sme však mohli bez nich veľmi ľahko zablúdiť. Turistické značky slúžia nielen pre orientáciu v neznámom teréne, ale aj v hmle či búrke, ba dokonca sú nevyhnutné aj z hľadiska bezpečnosti turistov a ochrany prírody, najmä v chránených prírodných oblastiach. Značkovanie turistických trás na Slovensku má dlhé tradície. Od konca 19. storočia, kedy sa začala u nás organizovaná turistika, vykonávali značenie kvalifikovaní značkári. Medzi najstarších na Slovensku patria manželia Eta (77) a Bartolomej (82) Vavríkovci zo Žiliny.
ETA: Pochádzam z Topoľčianskeho okresu a vzťah k prírode som zdedila po mojom otcovi. Bol kolárom a nás ako deti naučil spoznať stromy aj poslepiačky pomocou hmatu a vône. Môj prvý manžel pracoval v školstve. V roku 1956 dostal za úlohu zabezpečiť určitý počet ľudí na školenie značkárov. Chýbal mu ešte jeden, tak nahovoril mňa. Vravela som si, že dobre, veď si to tam nejako odsedím. Lenže tá prednáška ma tak zaujala, že už nasledujúcu nedeľu som muža presvedčila, aby sme šli spolu značkovať. A tak mi to vydržalo celé polstoročie. Môjmu manželovi však boli hory osudné. Jedného dňa ho uštipol infikovaný kliešť a krátko nato zomrel. Po siedmich rokoch som sa vydala znova. Môjho terajšieho manžela som spoznala na kopcoch pri značkovaní. Značkári musia chodiť z bezpečnostných dôvodov minimálne dvaja, tak sme si v tomto výborne rozumeli.
BARTOLOMEJ: Ja som sa narodil v Považskom Podhradí a o tom, že som mal k turistike blízko, svedčí, že už ako 7-ročný som vystúpil na vrch Manín. Keď som mal 21 rokov, vstúpil som do skautingu. V roku 1958, už ako člena Turistického klubu v Žiline, ma pozvali na školenie značkovania. V tom čase tu bolo málo značkárov, tak sme sa hneď pustili do práce a ročne sme obnovili a vyznačili okolo 120 kilometrov turistických chodníkov. Od roku 1964 do roku 2002 som vykonával funkciu predsedu značkárskej komisie. V mojich začiatkoch sme mali v Žilinskom okrese vyznačených asi 400 kilometrov chodníkov, keď som funkciu odovzdal, bolo to viac ako dvojnásobok. Okrem značenia sme sa s manželkou venovali aj vydávaniu turistických sprievodcov, pomáhali sme pri tvorbe turistických máp a prispievali do turistických časopisov.
ETA: Značkovanie zaujalo aj mojich dvoch synov. Vyškolení boli už ako 9-roční. K tejto zaujímavej záľube priviedli aj svoje manželky. Ako rodina sme každoročne nachodili spolu stovky kilometrov. Vyrábali sme smerové tabule, obnovovali staré značky a maľovali nové, čistili sme chodníky, osádzali orientačné stĺpiky a mapy do rámov.
BARTOLOMEJ: Veru, môj plecniak vážil niekedy aj 40 kíl, lebo bol plný plechoviek s farbami, riedidiel a štetcov. Museli sme so sebou brať pílky, sekerky, drôtené kefy a niekedy aj krompáče a cement. Domov sme vždy prišli unavení a celí zaprášení od kôry, no s pocitom dobre vykonanej práce. Manželka si domov zakaždým priniesla aj rôzne bylinky.
ETA: Pásové turistické značky sa spravidla maľujú vo výške očí na stromy a len výnimočne na skaly a na lúkach na kolíky. Pokiaľ to majiteľ dovolí, môže byť značka napríklad aj na rohu budovy. Od jednej značky by malo byť vidieť na druhú. Jednoduché pásové značky o rozmere 10x10 centimetrov pozostávajú zo štyroch farieb. Horný a dolný pás tvorí biela farba a v strede je buď červená farba – tá označuje hlavnú trasu k hrebeňom alebo diaľkový chodník, modrá označuje súbežnú cestu s hrebeňom alebo významný turistický chodník, zelená významné spojky a odbočky a žltá krátke spojky a odbočky. Okrem toho sú ešte značky tvarové. Dovedú vás k zámku alebo hradu, prípadne k chate, jaskyni, studničke, či peknému miestu s rozhľadom.
BARTOLOMEJ: Z turistických tabuliek sa turista dozvie, ako sa dosiahnuté miesto nazýva a v akej nadmorskej výške sa nachádza. Značky sa dopĺňajú smerovkami, ktoré informujú o čase potrebnom na dosiahnutie cieľa. Turista sa môže vďaka nim aj v neznámom prostredí orientovať bez mapy alebo buzoly. Veď viete, ako to je, idete na huby, dva-tri razy sa otočíte a blúdite. Značkované turistické chodníky zavedú turistov a milovníkov prírody na tie najkrajšie a najzaujímavejšie miesta.
ETA: Smutné je, že mnohí turisti „značkujú“ svoje cestičky odpadkami, ničením lavičiek, dokonca niektorí lagani sa zabávajú tým, že vyrezávajú značky zo stromov, váľajú smerovníky, ničia mapy a kradnú kovové stĺpiky. Na našich potulkách prírodou sme ale spoznali aj veľmi veľa dobrosrdečných ľudí a z rôznych pekných spoločných akcií máme na pamiatku stovky diapozitívov.
BARTOLOMEJ: Je to príjemný pocit vidieť v teréne svoje značky, ale radi chodíme aj po neoznačených chodníkoch, aby sme viac spoznali krásy našej krajiny. Naposledy sme boli značkovať ešte pred dvomi rokmi. Prenechali sme to mladším, lebo nám už nohy tak dobre neslúžia ako kedysi. Teší nás, že naši nasledovníci pokračujú v našej práci.
