Dnes sa využívajú lesy najmä na výrobu nábytku. Stromy navyše pohlcujú oxid uhličitý, zadržiavajú vlahu a postupne ju uvoľňujú. Tým chránia krajinu pred prípadnými záplavami. O poriadok v lese sa starajú odborní lesní hospodári – lesníci. Jedného z nich, 56-ročného Pavla Lonca, sme navštívili v obci Turie.
Akú rozlohu lesa obhospodárujete?
Momentálne je to asi 2000 hektárov, od Strečna po Stránske. Robím túto robotu už 30 rokov. Priviedol ma k nej môj otec, ktorý bol tiež horárom a odmalička ma vodil po horách. Mojej mamy otec bol zase urbársky hájnik. S manželkou bývame v takmer storočnej hájovni pod lesom na Čistinách. Postaviť ju dal ešte gróf Balestrem, bývalý majiteľ kuneradského zámku. Vystriedalo sa v nej viacero horárov. Máme v dedine aj rodinný dom, ale tu hore sa tiež radi zdržiavame. Najkrajšie tu je, keď sa stmieva a ráno, keď štebotajú vtáčence.
Čo je náplňou vašej práce?
V lese sa ťaží ihličnaté aj listnaté drevo. Mojou úlohou je rok predtým vyznačiť farebnými pásmi, ktoré stromy sú vhodné na ťažbu. Po vyťažení musíme odlesnené miesta upratať a opäť zalesniť. Pomáhajú nám v tom lesné robotníčky. Pri jednej takejto brigáde som sa spoznal aj so svojou terajšou manželkou. V mojom rajóne rastú prevažne buky, smrekovce opadavé, jedle a smreky. Tento rok sme vysadili už 38 600 malých stromčekov, hlavne smreky. Kým malé smriečky vyrastú, treba okolo nich vyžínať trávu a na jeseň im natierať vrcholce chemickými prípravkami, aby ich srnčia a jelenia zver nepoobhrýzala. Proti hmyzím škodcom rozmiestňujeme po lese feronómové lapače. Prvá ťažba smreka začína asi po štyridsiatich rokoch a neskôr, takže úžitok z našej práce budú mať až generácie po nás. My sadíme a naši vnuci budú ťažiť úrodu. Tak ako my zase berieme úrodu našich prapradedov.
Pri vašich potulkách horami sa iste často stretávate s divou zverou...
Veru, v našich horách môžete vidieť všetko od zajaca, cez diviakov, rysov až po medveďa. Raz som zazrel až štyroch medveďov naraz. Jeden beťár nám zlikvidoval dvanásť rodín včiel. Pred dvomi rokmi nám zdemoloval všetky úle pri hájovni. Vlani nám priniesol jeden hubár malé srnča z lesa, ešte nevedelo ani poriadne chodiť. Na kozacom mlieku sme ho vychovali. Srnka bola milá, no na jeseň hnevala manželku, lebo nám ohrýzla všetky kvety na záhradke. Nazvali sme ju Miška, chovali sme ju spolu s našimi morkami a chodilo sa na ňu pozerať mnoho tunajších detí. Bola taká smelá, že prišla za nami až do obývačky. Keď však začala vybehovať na cestu, báli sme sa, že ju zrazí auto, tak sme ju zaviezli do jednej srnčej obory za Martin. Do sena na humne pri hájovni sa zase nanosili sovy. Lietali až dole do dediny. Vysedeli aj mladé. Predminulý rok som raz ráno šiel zakúriť a komín bol upchatý. Keď som doň strčil štetku, vypadla odtiaľ mŕtva stará sova. Dali sme ju umyť a na pamiatku vypchať.
Stretávate sa v lese aj s inými horármi?
To by bola veľká náhoda, lebo každý si chodí po svojom rajóne a tie sú dosť rozľahlé. Stretávame sa len na schôdzach a školeniach. S niektorými, ktorí sú tiež poľovníci ako ja, sa schádzame na spoločných poľovačkách. Poľovníkom je aj môj syn a zaťa máme tiež lesníka, takže si spolu rozumieme.
