Jedným z nich je nepochybne aj Ladislav Ančinec. 
Hoci sa jeho priezvisko so žilinským tenisom skloňuje skôr v súvislosti s jeho manželkou, ktorá získala celkovo sedem národných titulov v dvojhre a desať v štvorhre, aj on upísal svoj život tomuto športu. Možno preto, že v rodine nemôžu byť dvaja špičkoví športovci, ustúpil v kariére tenistu nadpriemernému talentu svojej manželky. Tenis sa v živote moravského rodáka stal nielen celoživotnou láskou, ale aj osudom, ktorý ho zaviedol až do nášho mesta. Prvé tenisové kroky urobil ako chlapec v rodných Napajedlách. V poobedňajších hodinách chodil so spolužiakmi zbierať loptičky miestnej honorácii. Dôvod bol viac ako prozaický, bola to jedna z mála možností, ako si zarobiť. Časom si šikovných chlapcov na kurtoch natoľko obľúbili, že dostali možnosť zahrať si so zapožičanými raketami. Ešte ako dorastenec sa stal Ladislav Ančinec platným hráčom miestneho klubu Fatran Napajedla. Rodnému mestu zostal ako tenista verný aj v neskoršom období, keď študoval na Vysokej obchodnej škole v Prahe. V tom čase mal za sebou aj niekoľko zápasov s osobnosťami československého tenisu. Najviac si spomína na stretnutie s Drobným, neskorším víťazom Wimbledonu. Po skončení štúdií nastúpil v roku 1949 na prezenčnú službu do Intendančnej školy, ktorá sa práve premiestnila do Žiliny. S tenistami Športového klubu Žilina mal dobré priateľské vzťahy zo vzájomných zápasov, a tak nebol problém s vybavením hosťovania za tento klub. Ďalší život Ladislava Ančinca je už spojený so Žilinou. Na kurtoch sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou M. Rárkovou, ktorá bola v tom čase už juniorskou majsterkou Československa v dvojhre. Ako aktívny hráč reprezentoval žilinský tenis až do roku 1968, striedavo v I. a II. Slovenskej národnej tenisovej lige. Od roku 1969 sa začal venovať tomuto športu ako tréner. Pod jeho rukami sa formovali takí hráči ako Kurhajec, Liptai, Šoukal, Voltman, Žideková, Polóniová a Hanáková. Najvýraznejší úspech dosiahol s družstvom v roku 1979, kedy jeho zverenci postúpili do celoštátneho dorasteneckého finále. S tenisom sa nerozlúčil ani po odchode do dôchodku. Stále sa na kurtoch miestneho oddielu môžeme stretnúť s čerstvým osemdesiatnikom.
