Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Manželia sa môžu dohodnúť na určitom spôsobe užívania. Ak sa manželia nedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o úhrade nákladov, ktoré treba na ňu vynaložiť, ktorýkoľvek z nich sa môže obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol.
Bežné veci týkajúce sa spoločnej veci môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne, t.j. spoločne a nerozdielne.
Za bežné veci možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Budú to najmä nákupy spotrebných predmetov do domácnosti, objednávka paliva, vyberanie a platenie nájomného, plnenie rôznych pravidelných platobných povinností napr. inkasa a pod.
Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky, ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená. Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne.
Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá v trojročnej premlčacej dobe.
Autor: JUDr. Milan Rojček