Na žilinskej umelej tráve si ženy aj juniorky zopakovali svoje finálové stretnutia z roku 2000, kedy získali ako ženy, tak aj juniorky majstrovský titul. „Pamätám si, že ešte keď som robil futbalového tajomníka v Žiline, tak sa robili halové turnaje, na kobercoch, s mantinelmi. V tej dobe existovali skupiny dievčat, ktoré trénovali a hrali len tak. Po ďalších rokoch prišli za mnou dievčatá, že by chceli hrať, ale nemajú miesto. Dal som im teda ihrisko. Jeden otec, ktorý tam mal dcéru sa im venoval a nezáväzne si chodili zatrénovať a zahrať medzi sebou. O existencii ženského futbalu som ani nevedel. Keď som skončil pracovný pomer na štadióne, prišli za mnou tieto dievčatá, že už tam nemôžu trénovať,“ hovorí Ladislav Németh, tréner mladých žilinských futbalistiek,
ktorý stál pri zrode ženského futbalu v Žiline. Po krátkom čase bez práce sa začal venovať ženskému futbalu. Zistil, že v rámci bývalého Československa existuje ženská Slovenská národná liga. Zavolal do Bratislavy, či by nezobrali ešte jedno družstvo. Odpoveď bola kladná a tak dal dohromady tím, financie a autobus. Pre bývalého funkcionára, ktorý mal kontakty, to nebol problém. „Prvý zápas sa hral v Bytčici so Slovanom Bratislava. Urobili sme poriadnu propagandu, prišlo okolo 500 ľudí a oni nám „nasekali“ 23:0. Na začiatok to bola hrôza. Hovoril som, že ešte desať rokov nás bude tento výsledok mátať. Vrátili sme im to v roku 2000, kedy sme ich porazili v boji o majstrovský titul a narušili ich niekoľkoročnú hegemóniu.“ Desať rokov trvalo, kým sa žilinské futbalistky dostali na výslnie. Napriek vysokému finančnému vkladu a nákladom sa prihlásili aj na turnaj Európskej ligy majstrov UEFA, čo bola pre nich veľká futbalová škola. Do roka po majstrovskom titule však skončilo množstvo hráčok s kariérou. Titul bol vyvrcholením ich kariéry. Tieto sa nedali len tak nahradiť, tu sa nedajú kúpiť nové hráčky z nižších líg, ako je tomu v mužskom futbale. „Museli sme si vychovať nové hráčky. Tie už teraz dozrievajú, vidieť to na treťom mieste, ktoré získali tento rok. „Áčko“ má vekový priemer asi sedemnásť rokov, čo je dosť málo. Po spomínanom odchode hráčok sme v lige neklesli pod štvrté, či piate miesto, čo je celkom úspech. Myslím si, že sa nám vypláca koncep- čná práca s mládežou. Robíme aj množstvo turnajov a letný tábor. Snažíme sa hľadať nové talenty,“ dodáva Ladislav Németh. Ženský futbal v Žiline funguje napriek stálemu nedostatku financií, ktoré musia zháňať a množstvo položiek hradiť z vlastného vrecka. Napriek tomu úspešne hrajú prvú ligu a viaceré Žilinčanky si už vyskúšali reprezentáciu.
