Leto pálilo ako žehlička, a tak nečudo, že po každom uchlipnutí si pivka v krku zasyčalo, ako keď láva narazí na morský príboj. Dedo Vocetko si napchal zapekačku a odložil dennú tlač ad acta. „To sú mi veci... Verejná telka opäť dostala mastnú pokutu. Akoby sa milióny váľali po chodbách ako vyradené kádrové materiály...“. Človek nemá na rukách toľko prstov, aby spočítal, koľko „verejná“ telka dostala pokút. Obecný blázon Vinco si namýšľal, že to je tým, že prekračuje rýchlosť, alebo nedáva prednosť... Alebo ignoruje pravidlá. Štamgasti si milióny nevedeli predstaviť, lebo ich fantázia siaha iba po výpočet zaplatených pív a borovičiek s horcom. „Taká pokuta nemá výchovný charakter. Daňovník nereptá a zaplatí... Ako čokoľvek, čo mu nariadia... Daňovník je obyčajný strachopud, čo sa nevie brániť, lebo sa zo zákonov nevie vysomáriť. Preto sú pravotári na koni a vždy nenažraní...,“ dedo Vocetko pichol do osieho hniezda. Obecný blázon síce nevedel, čo to pravotár je, ale súhlasil, lebo mal slušné vychovanie. Dedo Vocetko pokračoval, ako mu zobák narástol. „Ja by som o jednom poriadnom treste vedel... Papaláši v telke by si od zúfalstva trhali vlasy a pozývali na konzultácie psychiatrov,“ začal tajomne. Štamgasti od zvedavosti slintali ako pastierske psiská medzi baranmi. „Ja by som dal telke za trest namiesto pokuty nakrútiť pre deti pôvodné rozprávky. Televízne filmy a inscenácie. Dal by som im nakrútiť obraz nášho skutočného života. Veľmi tvrdý trest, možnože by nejeden z funkcionárov volil samovraždu pred potupou, ale určite by to bol trest vítaný.“ Obecný blázon Vinco sa rozplakal. Mal rád všetkých ľudí, ale televízni papaláši si taký krutý trest podľa neho nezaslúžia...
Autor: Vlado Javorský