„Manželia, ktorí sa nenudia“

V Kysuckom Novom Meste sú manželia Šaranovci, ktorí sa s láskou venujú svojej záhradke. Na návštevu sme sa vybrali skoro ráno. Dôchodcu Miroslava Šarana (62) sme našli ako  behá po záhrade s plnou krhlou vody. Treba popolievať zeleninu i kvety, kým nie je slnko vysoko. Jeho nežnejšia polovička Oľga (60) sa zvŕtala s motyčkou v ruke medzi jahodami. Dobrosrdeční manželia nás s úsmevom privítali a vpustili do svojho kráľovstva. Najskôr sme sa išli pozrieť do skleníka. Priesady si šikovná záhradníčka pestuje sama. Začať sa musí už vo februári. Vtedy rána bývajú chladné, preto si v skleníku prikuruje starou pieckou na tuhé palivo, aby vytvorila priaznivé podmienky pre vegetáciu. „Ja si vypestujem len priesady pre seba. Čo mi ostane, rozdám sestre a švagrine,“ hovorí skromne. Boli sme zvedaví, čo všetko sa skrýva na záhonoch v skleníku i vonku na záhrade. Najskôr sme nakukli do skleníka, kde sa na práve poliatych hriadkach zeleneli kvitnúce rastliny paradajok, paprík a uhoriek. Zaujali nás strapaté zelené lístky, ktoré vytŕčali zo zeme blízko dverí. Zhovorčivá Oľga Šaranová nám pezradila, že je to pór a zasvätila nás do tajov jeho pestovania: „Keď vzíde semienko, nechám ho nech podrastie. Potom priesadu presadím na vonkajší záhon.“ To sa podľa jej slov robí tak, že sa urobí do zeme tužkou dierka a malý pórik sa do nej posadí. Zemina sa už nesmie utláčať. Keď sa rastlinka uchytí, nasadí sa na ňu plastová alebo kartónová trubica, ktorá zabezpečí, aby jedlá časť póru bola čo najdlhšia. Zároveň však upozorňuje: „Akonáhle zistíte akéhokoľvek škodcu, treba pór hneď vytiahnuť, lebo prídete o väčšinu úrody. To som sa poučila na svojej chybe,“ povzdychla si smutne. „Dopestujeme si len pre seba do kuchyne, a tak trošku pre radosť. Je to namáhavá práca, ale aspoň sa človek nenudí,“ zamýšľa sa nad svojím koníčkom a prejde zrakom po upravenej záhrade.
Každý kúštik je nejako využitý. Nájdeme tam zasadený hrášok, hriadku cibule aj mrkvy. „Vraj, keď sa mrkva zasadí na Jána, bude krásna a zdravá,“ povedala Oľga Šaranová. Svoje miesto tu majú aj popínavé šľahúne viniča i zákrsky ovocných stromkov a nad garážou tróni obrovská čerešňa. Všetky hriadky a celý skleník usilovne polieva v gumenných čižmách jej manžel Miroslav. „Máme šťastie, že popri dome nám tečie malý potôčik. Vodu na polievanie pomocou čerpadla naťaháme do suda,“ hovorí o výhodách, ktoré mnohí iní záhradkári nemajú. Koľko vody minú, závisí od počasia. „Niekedy miniem aj päť dvestolitrových sudov,“ vypočítava dennú spotrebu Miroslav Šaran, keď naberá ďalšiu krhlu. „Nuž čo, zavlažovať treba, inak nebude ničoho,“ prikývne súhlasne hlavná záhradníčka. „Zo skleníka mávame celkom dobrú úrodu uhoriek. Niečo zjeme hneď, niečo zavaríme,“ pokračuje v rozprávaní.
Prezradila nám, že ročne zavarí okolo sto pohárov uhoriek. Okrem skleníka, ktorý obhospodarujú už pätnásť rokov, sú druhou vášňou pani domu kvety. Pod oknami sa chystá na červeno zakvitnúť  záhon ruží a spestriť tak popoludňajšie posedenie na lavičke pri dobrej káve. Chodníček do záhrady skrášľujú ružové pivónie a skalničky, ktoré lemujú breh potôčika. Očarili nejedného okoloidúceho. Príroda vie usilovného človeka odmeniť naozaj kráľovsky.