ach sme sa rozprávali s dekanom farnosti Žilina – mesto Ladislavom Stromčekom.
Prečo bolo nové námestie pomenované po Jánovi Pavlovi II. a prečo je práve na tomto mieste?
Na jednej strane je to prejav úcty k tomuto veľkému človeku, ktorého považujeme za najväčšiu osobnosť 20. storočia. Na druhej strane vybudovanie námestia pred vlčinským kostolom znamená aj určitú formu kompenzácie problému, ktorý vznikol v roku 1992. Útvar hlavného architekta vtedy prikázal stavať kostol na vyvýšenej betónovej platni s tým, že podľa územného plánu mesta sa tam malo na celom priestranstve dostavať vyvýšené námestie. Z toho však zišlo, tento zámer sa nezrealizoval. Medzitým sa územný plán mesta zmenil. Výsledkom bolo, že nám zostal kostol na betónovom podstavci, ku ktorému sa nedalo dostať. Nevedeli sme vyriešiť, kadiaľ budú ľudia chodiť hore ku kostolu. Spôsobilo nám to aj časové straty, kostol sa staval dvanásť rokov, nehovoriac o finančných nákladoch. Vyriešilo sa to až teraz, keď sa mesto rozhodlo vybudovať námestie pred kostolom. Týmto sa kostol akoby napojil na ostatný terén. Zároveň sa tam vytvorila oddychová zóna, ktorá je protiváhou okolitým hypermarketom. To sú dôvody, pre ktoré sme navrhovali Námestie Jána Pavla II. práve na tomto mieste.
V ten istý deň, ako bolo otvorené Námestie Jána Pavla II. (3. júna), bol posvätený aj základný kameň nového kostola na Hájiku.
Základný kameň posvätil nitriansky diecézny biskup Viliam Judák, ktorý bol aj na otvorení Námestia Jána Pavla II. Na Hájiku sa slúžia sväté omše už takmer trinásť rokov. Prvá omša bola v decembri 1993 v bývalej robotníckej jedálni, z ktorej vznikla neskôr kaplnka. Vlani sme ju prebudovali a rozšírili s tým, že do budúcna zostane ako pastoračné centrum. Pripravuje sa stavba nového kostola. V podstate ho bude stavať farnosť Žilina – mesto, lebo nová farnosť na Hájiku ešte nebude mať na to dostatok zdrojov. Z finančného hľadiska Námestie Jána Pavla II. bola čisto záležitosť mesta Žilina, kostol na Hájiku je zas naša akcia, pričom mesto sľúbilo dať tri milióny na rozbeh stavby. Aj s farou to bude celé stáť okolo 35-miliónov korún. Kostol na Hájiku bude veľkosťou približne taký istý, ako je kostol na Solinkách, len iného tvaru, navrhli ho tí istí architekti. Pán biskup Viliam Judák tu bol aj minulý mesiac, konkrétne 18. mája, keď posvätil faru v Trnovom, kde bola samostatná farnosť zriadená pred rokom. Keď už o tom hovoríme, aj Cirkev bratská plánuje v Žiline postaviť kostol alebo väčšiu modlitebňu, ale zatiaľ nemôže nájsť vhodný pozemok.
Je tesne pred parlamentnými voľbami. Diskutovanou témou na celom Slovensku je Pastiersky list biskupov, ktorý sa čítal v kostoloch a ktorý vraj nabáda, koho treba voliť.
V tom liste nebola uvedená žiadna konkrétna politická strana. Boli tam dané základné morálne kritériá. Tento pastiersky list sa mi zdá veľmi vydarený, obsahovo mu niet čo vytknúť. Práve preto, že bol jemný, rozvážny, stručný. Sú naň rôzne názory, ale nesúhlasím s tým, že by sa ním cirkev miešala do politiky. Ktosi povedal, že vlastne každú nedeľu, pri každej kázni sa cirkev mieša do „politiky“, či spoločenského života. Vyjadruje sa k tomu, ako žiť, ako by sa mali kresťania správať, ako majú postupovať v bežnom živote. Nie je to teda miešanie sa do politiky, ale skôr hľadanie aplikácií z evanjelia do konkrétneho života. Držíme si neutrálnosť. Cirkev nebude vstupovať do predvolebných zápasov, lebo aj medzi veriacimi sú ľudia rôznych politických názorov, čo treba rešpektovať. Čo sa týka mňa, ja tiež určite pôjdem voliť.
Pre MY Žilinské noviny ste pred- časom uviedli, že ste boli vo Vysokých Tatrách presne v čase, keď tam bola víchrica, ktorá spôsobila kalamitnú situáciu.
Áno, bol som v ten novembrový piatok akurát na prechádzke pod Magistrálou nad Smokovcami v lese, ktorý potom padol. Videl som, čo sa blíži a len–len, že som stačil ujsť. Keď padali obrovské smreky, práve som bol na kraji lesa. Veľa nechýbalo, aby som tam zostal zavalený a našli by ma možno až na jar, keď by sa roztopil sneh. Bol to pre mňa silný emotívny zážitok.
