vy,“ napísal kedysi o Keltoch grécky dejepisec Diodoros. Kelti sú jedným z najstarších indoeurópskych národov. Okolo roku 300 pred n. l. sa usadili vo Francúzsku, Španielsku, Švajčiarsku, Čechách, na Slovensku, v severnej Juhoslávii, Rumunsku, Bulharsku, Írsku, Škótsku a v severnom Taliansku. Hoci nikdy nevytvorili vlastný štát, ich kultúra zasiahla skoro celú Európu.
VAE VICTIS
Jeden z najznámejších výrokov Keltov. Vypočuli si ho Rimania po svojej jedinej porážke. Vtedy dostali možnosť vykúpiť sa za cenu tisíc funtov zlata (jeden funt je približne pol kilogramu) Keď Rimania protestovali, že závažie nie je v poriadku, hodil keltský kráľ Brennus svoj meč na váhy a vyriekol dodnes známu vetu. Vae victis – Beda porazeným.
BRAŇO, ROMAN, RADO A OSTATNÍ
To je Vae victis dnes. Skupina keltských nadšencov z Lietavskej Lúčky, ktorá si za svoj názov zvolila tento výrok. Založili ju Branislav Smetana a Roman Mihal. Spojil ich spoločný záujem o históriu tzv. barbarských kmeňov. „Obaja sme o Keltoch niečo vedeli, stále sme sa však dohadovali, a tak sme sa serióznejšie pustili do štúdia odbornej literatúry. To bol vlastne úplný začiatok. Prvotná myšlienka vznikla na festivale historických skupín Lithewa v roku 2004 pod Lietavským hradom. Bolo tam viacero skupín a všetky boli zamerané na stredovek. Zistili sme, že obdobie doby železnej, keď aj na území Slovenska žili Kelti, vôbec nie je prezentované. Každý sa tomu vyhýbal. Bolo málo podkladov a dokumentov a každý sa tohto obdobia bál,“ zaspomínal na začiatky Braňo Smetana. Vae victis sú stále na Slovensku jediným združením, ktoré sa týmto historickým obdobím seriózne zaoberá. Od samého začiatku sú v združení Anička Majčinová (Kľače), Radoslav Smetana, Beáta Smetanová, Martina Kučesová, Juraj Janura, Miriam Dobošová (Rosinky) a Danko Mihal.
HAVRÁNOK JE KULTOVÉ MIESTO
Tri mesiace po svojom vzniku už absolvovali prvé vystúpenie na Havránku. To je lokalita pri Liptovskej Mare, kde je veľké keltské nálezisko. Tam vystupovali s programom pre deti pod názvom Živá história. Hneď po prvej akcii získali ďalších členov Petra Mazúra a Alexandru Mazúrovú. „Peťov príchod oživil vystúpenie, začali sme robiť živé scénky, pri ktorých sa napríklad predvádzala ľudská obeta bohom. Naše herecké výkony mali u divákov veľký ohlas,“ taký je názor Romana Mihala. Ako poslední pribudli do skupiny Katarína Kučesová a Ľubomír Ďurajka. „Je nás desať dospelákov a dve deti. Vychovávame si následníkov,“ zasmial sa Roman. Havránok bol skutočne kultovým miestom Keltov. „Našli sa tam kostné pozostatky asi z 11 osôb. Nevieme presne, akým spôsobom sa Kelti obetovali. Pravdepodobne podľa toho, ktorému bohu sa obetovali, možno sa to líšilo aj po krajoch. Každopádne to bolo na naše pomery brutálne, ale treba si uvedomiť, že vtedy ľudia mysleli úplne inak,“ vysvetľuje Rado Smetana. Členovia skupiny Vae victis vedia i to, že všetky obete išli na „popravu“ dobrovoľne. Brali to dokonca ako poctu, lebo vedeli, že prinášajú kmeňu osoh. Obeťami bývali aj páchatelia hrdelných zločinov alebo aj ľudia s nejakým telesným či duševným postihnutím. „Treba však dodať, že obetovalo sa skutočne veľmi výnimočne. Napríklad v období veľkého sucha alebo pri veľkej vojnovej výprave. Tie pozostatky na Havránku boli z obdobia pred 200 - 300 rokov,“ vysvetľuje Rado Smetana. A jedným dychom dodáva, že väčšinou sa používali „pseudoobete,“ figuríny zo slamy alebo prútia. Aj živá scénka Ľudská obeť v podaní združenia Vae victis vzbudzuje u divákov strach i zvedavosť.
KELTI A SLOVENSKO
Jedným z území, ktoré Kelti ešte pred našim letopočtom obsadili, bolo aj územie dnešného Slovenska. „Viete napríklad o tom, že pozostatkom najväčšieho keltského oppida na Slovensku je Bratislava a hrad Devín. Tam bola najväčšia mincovňa, odtiaľ pochádzajú najznámejšie keltské mince, napríklad biatec, ktorý je dnes na našej päťkorune,“ hovorí Branislav. „Stále nás rozčuľuje, keď sa Kelti prezentujú ako krvilační barbari a pritom nikto ani poriadne nevie, čo vlastne vytvorili. Mali vysoko vyvinutý zmysel pre krásu, to vidieť na ich šperkoch či zbraniach. To, čo robili oni, nevieme napodobniť ani v 21. storočí,“ dodáva. „Napríklad ich mincovníctvo dokázali ľudia napodobniť aj v 16. storočí,“ pridáva ďalšiu informáciu Radoslav.
VEDIA, O ČOM HOVORIA
Členovia skupiny Vae victis skutočne vedia, o čom hovoria. Tradičné keltské remeslá majú podrobne naštudované. Sami si vyrobili kostýmy na vystúpenia. Vedia používať tradičné keltské pracovné nástroje, ako sú krosná, tkanie na kartičkách, krosienka, vedia sieťovať, mlieť múku na žarnove, pracovať s hrnčiarskym kruhom, vyrábať šperky, zbrane, kuť na dobovej vyhni, vyrábať predmety z kože, ale aj variť dobové jedlá a nápoje. Dokonca si sami utkali aj látku na odevy, ktoré nosia na vystúpeniach. „Kostýmy, príslušenstvo i väčšinu nástrojov si vyrába každý člen sám, niekedy s pomocou ostatných. Na základe štúdia odborných kníh, pričom sa snažíme o zachovanie čo najvernejšej podoby. Momentálne sa pripravujeme na ďalšie vystúpenia, väčšinou zamerané na remeslá. Rozširujeme spoluprácu s keltskými skupinami Boiové a Fergunna z Českej republiky a so skupinami historického šermu Druženíci rytiera Donča a Taurus Ater. Veľmi radi medzi sebou privítame nových členov a naučíme ich, čo vieme,“ pozýva do združenia keltských nadšencov Vae Victis milovníkov histórie a keltskej kultúry Branislav Smetana.
