„Ja nie som žiadny učiteľ. Som tréner jazykovej konverzácie,“ ohradil sa Paul Widmer, keď sme sa ho opýtali, akým spôsobom vyučuje. „Zaoberám sa predovšetkým oblasťou bizniskonverzácie hlavne v nemčine a čiastočne aj v angličtine,“ pokračuje v opise svojej náplne práce. Vysvetlil, že pre slovenských klientov, ktorí sa učia konverzáciu, sa vždy robí simultánny preklad do slovenčiny, aby pochopili, akým spôsobom sa majú vyjadrovať v cudzej reči. Na naše naliehanie sa pokúsil porovnať štátne a súkromné jazykovky. „Štátne vyučujú veľmi konzervatívne,“ hovorí a napriek tomu, že ľudia sa vzdelávajú aj niekoľko rokov, nemajú žiadne skúsenosti s rozprávaním v cudzom jazyku. Myslí si, že je to preto, že na Slovensku sa kladie veľmi veľký dôraz na gramatiku a nie na konverzáciu. Problém je podľa neho v tom, že súkromné školy sú oveľa drahšie a klienti sa oveľa viac snažia, kým v štátnych vládne benevolencia, pretože nestoja toľko finančných prostriedkov. „Môj názor je, že keby boli štátne školy drahšie, zvýšili by kvalitu vyučovania a vznikla by zdravá konkurencia, ktorá by zvýšila úroveň škôl a v konečnom dôsledku by sa znížila cena kurzov,“ hodnotí konverzačný tréner. Zaujímali sme sa, kde získal potrebné vedomosti na vedenie takýchto kurzov. „Keď som žil v Nemecku, naskytla sa príležitosť absolvovať takýto kurz, tak som ju využil,“ prezradil a dodal, že u nás sa s takouto možnosťou nestretol.
Na Slovensku si vraj už našiel množstvo priateľov, s ktorými nemá problém komunikovať. „Je zvláštne, ako sa na mňa ľudia dívajú, keď zistia, že som cudzinec a to som Európan,“ opisuje svoje zážitky a myslí si, že u nás vládne dosť veľká jazyková bariéra. Porovnal svoje dojmy z rôznych európskych krajín. Doposiaľ žil vo Švajčiarsku, kde sa aj narodil, v Holandsku, Nemecku a v Taliansku. Na Slovensku sa mu páči a chcel by tu ešte niekoľko rokov zostať. Slovákom drží palce, aby sa naučili cudzie reči a otvorili sa Európe.
