Cudzie reči treba trénovať

„Ja nie som žiadny učiteľ. Som tréner jazykovej konverzácie,“ ohradil sa Paul Widmer, keď sme sa ho opýtali, akým spôsobom vyučuje. „Zaoberám sa predovšetkým oblasťou bizniskonverzácie hlavne v nemčine a čiastočne aj v angličtine,“ pokračuje v opise svojej náplne práce. Vysvetlil, že pre slovenských klientov, ktorí sa učia konverzáciu, sa vždy robí simultánny preklad do slovenčiny, aby pochopili, akým spôsobom sa majú vyjadrovať v cudzej reči. Na naše naliehanie sa pokúsil porovnať štátne a súkromné jazykovky. „Štátne vyučujú veľmi konzervatívne,“ hovorí a napriek tomu, že ľudia sa vzdelávajú aj niekoľko rokov, nemajú žiadne skúsenosti s rozprávaním v cudzom jazyku. Myslí si, že je to preto, že na Slovensku sa kladie veľmi veľký dôraz na gramatiku a nie na konverzáciu. Problém je podľa neho v tom, že súkromné školy sú oveľa drahšie a klienti sa oveľa viac snažia, kým v štátnych vládne benevolencia, pretože nestoja toľko finančných prostriedkov. „Môj názor je, že keby boli štátne školy drahšie, zvýšili by kvalitu vyučovania a vznikla by zdravá konkurencia, ktorá by zvýšila úroveň škôl a v konečnom dôsledku by sa znížila cena kurzov,“ hodnotí konverzačný tréner. Zaujímali sme sa, kde získal potrebné vedomosti na vedenie takýchto kurzov. „Keď som žil v Nemecku, naskytla sa príležitosť absolvovať takýto kurz, tak som ju využil,“ prezradil a dodal, že u nás sa s takouto možnosťou nestretol.
Na Slovensku si vraj už našiel množstvo priateľov, s ktorými nemá problém komunikovať. „Je zvláštne, ako sa na mňa ľudia dívajú, keď zistia, že som cudzinec a to som Európan,“ opisuje svoje zážitky a myslí si, že u nás vládne dosť veľká jazyková bariéra. Porovnal svoje dojmy z rôznych európskych krajín. Doposiaľ žil vo Švajčiarsku, kde sa aj narodil, v Holandsku, Nemecku a v Taliansku. Na Slovensku sa mu páči a chcel by tu ešte niekoľko rokov zostať. Slovákom drží palce, aby sa naučili cudzie reči a otvorili sa Európe.