Bohužiaľ, za pár posledných rokov aj toto tradičné odvetvie u nás takmer vymizlo. Dnes však našťastie mnohí, pre ktorých je chov ovečiek ešte stále aj srdcovou záležitosťou, začínajú tradície obnovovať. Jedným z nich je aj Dušan Bollo zo Žiliny, ktorý si na farmu vo Vraní pred necelým rokom zadovážil stovku oviec. 
„Je to moja srdcová záležitosť,“ priznáva Bollo a dodáva: „Keď som bol chlapec, vždy sme doma ovečky chovali. Aj keď ich bolo iba päť. Jednoducho to vo mne zostalo. Postupne, ako som bol starší, zistil som, že mi tá romantika chýba. Človek navyše vidí, aké výrobky často nájdeme v rôznych obchodoch, a tak sa budem snažiť zjesť to, čo si sám vyrobím.“
Podľa chovateľa to však u nás s chovom oviec zatiaľ nie je ani zďaleka ružové. „Na Slovensku sa v minulosti chovalo asi 3 milióny oviec. Dnes je to asi len 300-tisíc. Moc sa to totiž zatiaľ neoplatí a aj pre mňa je to ešte stratová záležitosť. Za dva roky som tu preinvestoval si 2,5 milióna korún a vrátilo sa mi len 60-tisíc. Ovce sa ale nepýtajú, či mám, alebo nemám peniaze. Chcú žrať. Bača sa ma tiež nepýta, či mám na výplatu, ale jednoducho ju chce,“ hovorí Bollo. Podľa jeho slov je najväčšia katastrofa to, že cena vlny na dnešnom trhu je neuveriteľne nízka. „Za kilogram ponúkajú od 15 do 18 korún. Pritom za komunizmu to bolo aj 300.“
Na druhej strane ale chovatelia nevidia všetko cez čierne okuliare. „Samozrejme, že by som do toho nešiel, keby som nevedel, že sa dá na ovečkách aj zarobiť. Návratnosť je ale dlhodobá,“ prezradil. V zdravej a nezávadnej výžive vidí budúcnosť. „Za liter mlieka v súčasnosti ponúkajú asi 28 korún. Veľkú budúcnosť vidím v syroch a najmä v bryndzi. Tá totiž obsahuje neskutočne veľa vápnika. To nedokážu nahradiť absolútne žiadne lieky. Chce to len jedno. Aby sme dokázali nadviazať na tradíciu. Stále u nás žijú ľudia, ktorí si pamätajú, že v Európe sme patrili medzi špičku. Horšie je to však s tým, že napríklad vo Francúzsku je cena jahňaciny sedemkrát vyššia ako u nás,“ dodal. Aj preto napríklad pred veľkou nocou chodia na Slovensko ľudia zo západnej Európy vykupovať jahňatá.
Chov oviec je najmä drina od svitu do mrku. Až potom môže nastúpiť spomínaná romantika. „Ja mám dvoch zamestnancov a tí majú čo robiť od skorého rána do noci. Darí sa im to však zvládať. Ja cez deň pracujem a večery trávim na farme. Je to náročné,“ hovorí. Dobrý a spoľahlivý bača je pri tomto „biznise“ mimoriadne dôležitý. Dušan Bollo takého má. „Našiel si ma sám, keď sa dozvedel, že budem chovať ovce. Robí to celý život a vyzná sa. Vstáva ráno o štvrtej, potom vyženie ovce na pašu. Našťastie mám v okolí lúky. To je asi to najdôležitejšie. Vie vyrobiť aj syr a žinčicu, ale zatiaľ len tak pre našu spotrebu. Postupne to však chceme rozbehnúť vo väčšom,“ prezradil.
Chov oviec aj v okolí Žiliny sa postupne začína rozmáhať. Nové farmy okrem Vrania v ostatných rokoch pribudli aj v Zástraní, Brodne, Turí, či Dolnom Hričove. Dušan Bollo mu predpovedá dobrú budúcnosť. Nechajme sa prekvapiť, či to tak skutočne bude.
