Moju reakciu na článok „Anjeli nahradia pyramídu“ som sa rozhodol napísať v podnapitom stave. Keď som ho ako triezvy čítal, už niekde v polovici textu som sa cítil ako pod vplyvom halucinogénnych drog. Možno aj preto som sa rozhodol najprv zmerať jeho plochu, aby som bol aspoň trochu v obraze. A alkohol som požil preto, aby som sa aspoň trochu vcítil do myšlienkových pochodov citovaných a zainteresovaných. Takže poporiadku, začnime informáciou, že pôvodnú fontánu zbúrali. Na základe uznesenia MZ z roku 2004 mala byť fontána presunutá na iné vhodné miesto. Čo dodať – nič. Tiež, keď chcem doma napríklad premiestniť skriňu, tak si od suseda požičiam motorovú pílu, čo najväčšie kladivo a bandasku benzínu. Po kúskoch sa premiestňuje ľahšie. A samozrejme o tom nič nepoviem manželke, ktorá na uvedenú skriňu prispela (síce nie z daní a mestských poplatkov). Načo by aj. Absurdita pokračuje vyjadrením spoluautora pôvodnej fontány, že: „ ... pyramída zo skla stratila opodstatnenie“ Keď nemôže byť zo skla, prečo nepoužiť mramor? Základ je, aby to bola pyramída. Geometrický útvar historicky a architektonicky úzko spätý so žilinským rínkom a slovenskou históriou... A ďalší citát: „Myslím, že aj súčasná doba mala právo zanechať svoju pečať“ – tento myšlienkový pochod by sa viac hodil k adolescentovi, ktorý s igelitkou plnou sprejov hľadá voľnú bielu stenu. Samozrejme na zanechanie pečate ... Pokračujme absurditou, že autorka novej fontány je „manželka“. Je závažný predpoklad, že výsledok výberového konania mal smerovať len k vyváženosti príspevkov na chod domácnosti. Na dosiahnutie úplnej rovnováhy by však mala tento rok „manželka“ dostať ešte aspoň dve fontány. Autorka tvrdí, že dielo bude štýlovo zladené s atmosférou celého námestia. Samozrejme, kruhový pôdorys bude plne korešpondovať so štvorcovým námestím, z ktorého ulice vychádzajú v pravých uhloch a štíty domov sú trojuholníkové. Ale o tom by sa dalo polemizovať, predpokladám, že argumentačná báza by bola obsiahlejšia ako sumár všetkých informácií dobrovoľne poskytnutých mestom Žilina. Čo neobstojí je „časová tieseň“. Tento výraz sa dá použiť, keď vykonávame tracheostómiu kuchynským nožom, lebo sada sterilných skalpelov nebola poruke. Pri stavbe fontány je to však úplne absurdný výraz, jedine že by do zákona o verejnom obstarávaní pribudla ako dôvod časovej tiesne blízkosť komunálnych volieb. No a výraz „barokovo-súčasní anjelici“? Čitateľ určite odpustí ak ho ponechám bez komentára. Čo dodať na záver? Snáď len odporúčanie pre mestské zastupiteľstvo, aby súčasné odkladisko národných dejateľov a použitých fontán premenovali na DEPOZITÁR PAMIATOK MESTA ŽILINY. Nemuselo by sa meniť logo ani skratka názvu a ušetrené prostriedky by sa mohli investovať, napríklad do nejakej novej sochy.
Autor: Slavo Hviezd
