František Skokan, prezident sekčnej komory psychológov Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, technikov a laborantov. (SKIZPALT) Ženatý, 49 rokov, šťastný otec jedného dospelého dieťaťa...
Túžil študovať na drevárskej škole vo Zvolene, ale nevyšlo to, tak vyštudoval psychológiu. S mediáciou sa stretol v roku 1992 počas absolvovania psychoterapeutického výcviku. Ako sám hovorí: „Mediáciu sme si vtedy mýlili s meditáciou. Mediácia je alternatívne riešenie konfliktov medzi dvoma spornými stranami tak, aby tieto strany mali aktívnu účasť na riešení konfliktu, s cieľom dosiahnuť spokojnosť obidvoch strán s riešením sporu.“
Ako ste sa dostali k psychológii?
Robiť psychológa nebola moja detská túžba, chcel som byť lesníkom, no na Vysokú lesnícku do Zvolena som sa nedostal. Po strednej škole som začal robiť sociálneho kurátora, kde som k práci potreboval psychológiu. Popri zamestnaní sa mi neskôr podarilo psychológiu doštudovať na Filozofickej fakulte v Bratislave.
V čom spočívala vaša práca sociálneho kurátora?
Pomáhať ľuďom, ktorí sa vrátili z výkonu trestu odňatia slobody, pomôcť im zaradiť sa do bežného života. Hľadať im zamestnanie, spolupôsobiť na ich rodinný život. Toto bola hlavná náplň mojej práce. Bola to práca terénna, často sme vyrážali k týmto ľuďom, pretože táto činnosť sa nedá robiť od kancelárskeho stola.
Aký je rozdiel medzi psychológom a psychiatrom?
Je to zdravotnícke povolanie, ale nie medicínske. Nemôžem predpisovať lieky, je to skôr o komunikácii a hľadaní príčin.
V kresťanských krajinách môže podať pomocnú ruku aj kňaz...
Sú ľudia, ktorí idú za kňazom a ten samozrejme môže pomôcť. Tak ako v psychoterapii, i tu je dôležitý vzťah. A ja vrelo odporučam i tento spôsob. Kňazi počas štúdia absolvujú pomerne veľa aj z psychológie. Pri akejkoľvek liečbe je viera dôležitá. Mám veľmi dobu skúsenosť s jedným evanjelickým kňazom, ktorý je aj absolventom psychoterapeutického výcviku. Tieto sú často náročnejšie ako celé štúdium vysokej školy. Niekedy pri našich hlbších problémoch je potrebné ísť hlbšie do prežívania i do vzťahov a často i do vzdialenej minulosti.
Koľko percent problémov si spôsobujeme sami a koľko je zapríčinených okolnosťami napríklad v detstve?
Závisí to od individuálnych problémov. Často nie je potrebné odkrývať minulosť, pretože to môže spôsobiť ďalšie problémy. Žiaľ, nie sme naučení hovoriť o svojich emóciách a pocitoch. Často máme strach, aby sme sa priveľmi neotvárali a neukazovali druhým svoje slabé stránky. Nemáme to naučené ani v rodinách. Málo komunikujeme a náš dialóg s deťmi sa často mení na púhe zákazy a príkazy. Zabúdame, že malé dieťa do takých troch rokov vlastne nerozumie záporom. Dieťa často nerozumie pojmu nerob to, rozumie len pojmu rob to a vo svojej hlave si ešte nevie preklopiť zápor. I tento fakt je často zdrojom rôznych nedorozumení. Napríklad ľudia, ktorí idú do hypnózy, tiež strácajú schopnosť vnímať zápory.
Predčasom bolo módne ísť až do tzv. minulých životov pomocou hypnózy alebo iných regresných techník. Aký máte na to názor a kam sa tí ľudia vlastne dostávajú?
Doktor Moody (autor knihy Život po živote) sa tejto oblasti venoval značnú časť svojho života. Nedošiel ku konečnému záveru, či ide o informácie z minulých životov alebo si transformujeme zážitky z bežných situácií, prípadne sa napájame na tzv. informačné pole. Osobne odmietam robiť regresné pokusy s pacientmi pred obdobie zrodu.
V čom môže byť hypnóza nebezpečná?
Hypnóza by nemala uškodiť, pokiaľ ju robí skúsený odborník. Treba dávať pozor, aby sa nepoužívala pri niektorých chorobách, ako je schizofrénia a podobne. V žiadnom prípade by sa nemala hypnóza používať proti vôli pacienta.
Je vôbec možné zhypnotizovať niekoho proti jeho vôli?
Dá sa. V podstate skoro každý je zhypnotizovateľný. Niekto viac, iný menej.
Z niektorých filmov poznáme, že je možné v hypnotickom stave dať pokyn k nejakému zločinu. Je to reálne možné?
Toto nebolo nikdy potvrdené. Človek vo svojej podstate nie je pripravený ničiť. Homo sapiens neurobí ani v hypnóze niečo, čo by neurobil aj v stave nezmeneného vedomia.
Ako uvádzate do hypnózy?
Zásadne slovne. Dnes sa už rôzne kyvadlá a iné pomôcky ani nepoužívajú.
Nemali ste niekedy problém zobudiť pacienta?
Nie. Počul som o takých prípadoch, ale mne sa to ešte nestalo. Je dôležité dodržať časový postup tak pri vstupe, ako aj pri výstupe zo zmeneného stavu vedomia a eliminovať všetky možné rušivé prvky.
S akými problémami sa najčastejšie stretávate vo svojej praxi?
Psychológia je potrebná v akejkoľvek oblasti ľudského života. Často vidím dlhodobé potláčanie rôznych problémov. O to ťažšie je potom uskutočnenie akejkoľvek zmeny. Napríklad alkoholici, ktorí všetkým vadia a rodina robí všetko pre to, aby ich dostala na liečenie. Pri ich návrate z liečenia práve rodina často zlyhá, pretože sa nevie vyrovnať s realitou, že zrazu má doma iného človeka. Tu je pomoc psychológa veľmi dôležitá a dôležité je tiež, aby liečba bola dobrovoľná.
A čo v prípade manželskej krízy?
Tu je práve vhodná mediácia. Je to prvý krok k riešeniu krízy, keď obaja partneri chcú s problémom niečo robiť a vyhľadajú služby tohto typu. Pri mediácií obaja partneri hľadajú sami riešenie, mediátor riadi iba proces, ktorý by mal byť ukončený dohodou.
A keď chce len jeden a druhému je to, povedané obrazne „šumafuk“ ?
Tu to nemôže priniesť výrazný efekt a sú to vyhodené peniaze. Tu je možné snáď len dodatočne poskytnúť pomoc zranenému partnerovi. Niekedy hovorím: „Nebudem vám radiť, ale nastavím zrkadlo“.
Spomínali ste vyhodené peniaze. Ako je to vlastne s platením za tieto služby a ako sa k tomu stavajú zdravotné poisťovne?
Dobrá otázka. Niečo sa dá hradiť cez poisťovne, keď to súvisí so zdravotným stavom toho človeka, iné nie. Partnerské vzťahy sú skôr otázkou poradenstva a nejde to cez poisťovne. Často i toto je však práve k úžitku, pretože, čo je zadarmo, to si často nevážime.
Ako by ste bližšie vysvetlili mediáciu?
Táto bola u nás stanovená zákonom 420 z roku 2004 o mediácii. Môže byť použitá pri akomkoľvek spore. Ja ju najviac aplikujem v oblasti partnerských vzťahov. Napríklad, keď sa manželia nevedia dohodnúť, či pôjdu na dovolenku do Tatier alebo k moru a začne hádka. Častý je spor o tom, či už mať a prípadne koľko detí. Pri mediácií hľadáme skôr konsenzus ako kompromis. Riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám. Mediačné riešenie často ušetrí mnoho financií obom stranám sporu, najmä v prípade, keď sa vyhne súdnemu sporu.
Čo nasleduje po úspešnom mediačnom riešení?
Mediácia končí spravidla písomnou dohodou, kde sa zaznamená, na čom sa obe stránky sporu dohodli. Môže byť ukončená aj notárskou zápisnicou, ale spravidla to nie je potrebné, pretože dohoda dosiahnutá pred mediátorom je právne vymožiteľná. Samozrejme, pokiaľ je v súlade s právom. Preto je žiaduce, aby mediátor mal aspoň základné právne vedomie.
Ako je to v pracovnoprávnych sporoch?
Mediácia je aj v tomto prípade vhodná, či už ide o spory so zamestnávateľom alebo medzi zamestnancami. Napríklad pri uzatváraní kolektívnych zmlúv je odporučený postup, ak sa strany nedohodli.
Pri vašej práci nielen ako mediátora, ale aj psychológa, prichádzate do styku s rôznymi – i ťažkými osudmi ľudí. Ako sa bránite syndrómu vyhorenia, ako relaxujete a kde naberáte silu?
Často je to veľmi náročné, ale snažím sa neprenášať tieto problémy za prah svojho bytu. Nie vždy sa mi to darí. Často chodím na supervízne sedenia, kde rozoberáme jednotlivé ťažšie prípady, aby sme v tom neboli sami.
Kde máte ten tajný kľúčik, ktorým sa prepnete, aby ste problémy nenosili v hlave?
Mám relaxačné cvičenia a koníčky, ktoré mi ľahšie umožňujú vypnúť. Súvisí to aj s mojím detstvom a lesníctvom, ktoré som chcel študovať. Chodím do prírody. Osvedčilo sa mi rúbanie dreva. Chôdza je výborná, ale nie vždy sa pri nej podarí odpútať od problémov.
Ale nehrozí odseknutie palca...
To nie, ale môžem zakopnúť.
Váš pohľad do budúcnosti je optimistický?
Pozrite sa, ľudia si zvykli dávať do materiálnych záležitostí značné prostriedky. Kategóriu zdravia sme však – i pod vplyvom socializmu, nepovažovali za dostatočnú hodnotu. Osobne pociťujem, že sa situácia pomaly stabilizuje. Bude treba dávať väčší dôraz na prevenciu, nepodceňovať pravidelné prehliadky u lekára a podobne. Budeme zrejme viac dávať do seba a nie na seba. Budeme odolnejší, zdravší a budeme sa lepšie cítiť.
Sledujete politické dianie?
Politiku sledujem, ale snažím sa do nej nezapájať. Politika niekedy tak intenzívne vtiahne, že už neostáva priestor na základné záležitosti. Veci verejné však sledujem, aj sa niekedy verejne vyjadrím, s čím nesúhlasím. Aktívnu politiku, ale neprosím.
Pán Skokan, ďakujem vám za rozhovor pre My Žilinské noviny a dovoľujem si našich čitateľov pozvať i vo vašom mene na Mediačný život Žiliny, ktorý organizuje Nadácia 21. storočia v rámci cyklu 100 farieb života Žiliny v utorok 23. mája 2006 o 17.00 h.
