Richtári a členovia mestských rád rozhodovali o tom, kto môže byť vlastníkom kľúča mestskej brány. V súčasnosti sú už obce a mestá voľne dostupné všetkým návštevníkom. Zamykanie bytov, domov, zásuviek a skríň na pracoviskách však pretrvalo podnes. Používa sa čoraz dômyselnejšie uzamykacie zariadenie. Petra Zahatňanského z Horného Hričova ale zaujali hlavne historické kľúče, ktoré používali ešte naši starí a prastarí rodičia. „Kľúče som začal zbierať asi pred tridsiatimi rokmi. Niektoré som získal od mojich príbuzných, iné mi venovali známi. Pôvodne sa nimi uzamykali sýpky, humná a iné hospodárske budovy. Tými menšími sa zamykali skrine,“ hovorí zberateľ. Vo svojej zaujímavej zbierke má desiatky oceľových a železných kľúčov a kľúčikov najrôznejších tvarov a rozmerov od štyroch do dvadsať centimetrov. Hoci sa na seba ponášajú, ani dva nie sú rovnaké, vždy sa líšia malým detailom. Každý má iné zúbkovanie, ozdobu držadla i vek. Tie najnáročnejšie mávali držadlo ozdobené mriežkami alebo motívmi rozličných rastlín, elipsami, srdiečkami, často aj s monogramom, erbom alebo dokonca i s uvedením letopočtu. „Zaujalo ma na nich to precízne spracovanie, tak som ich uchoval pre ďalšie generácie. Na každom kuse možno sledovať vývoj kľučiarskeho remesla. Čím bol gazda bohatší, tým krajšiu mal bránu, zámku a teda aj kľúč. Ak musel takýchto kľúčov so sebou nosiť viac, mal čo robiť. Dnes mi už prírastky nepribúdajú, takéto pekné kľúče sa používajú už len na starých kostoloch,“ hovorí Peter Zahatňanský. Na snímke je jeho manželka Anna Zahatňanská.
