Táto sympatická žena sa už štrnásty rok vášnivo venuje skladaniu puzzlov. Pracuje v cestovnom ruchu a prvé si priviezla zo zahraničia. Skladali sa zo 4000 častí. „Zložila som ich za desať mesiacov. Celý deň som s ľuďmi, tak mi dobre padne byť večer chvíľu sama,“ hovorí Beáta. Tá „chvíľa“ sa však niekedy pretiahne aj na štrnásť hodín. Niekedy hľadá správne miesto pre dieliky aj do druhej ráno. „Večer, keď je už tma, alebo je škaredé počasie, sa do prírody ísť nedá. Tak si to vezmem k televízií a oddychujem pri tom,“ vysvetľuje. Za tie roky sa už stretla s puzzlami nielen z papiera, ale i z plastu, či dreva, no existujú aj puzzle priestorové, takzvané 3D. Na tie sa chystá až o tri roky. Podľa jej výpočtov by mala práve vtedy dokončiť skladanie najväčších puzzlov, aké boli doteraz sériovo vyrobené. Majú 18 240 častí a zobrazujú štyri historické mapy zemegule zo 17. storočia. „Skladať malé obrázky ma už nebaví, som čoraz náročnejšia. Tieto som si objednala cez internet z Nemecka a stáli ma 4500 korún. Štvrtinu už mám hotovú. Po dokončení budú mať rozmery 276 x 192 centimetrov. Nepoznám nikoho iného, kto by skladal takéto veľké. Nie je to len tak, niekedy hľadám aj päť hodín jedno políčko a nenájdem ho,“ desí nás. Pri skladaní takého veľkého množstva dielikov musí mať nejaký systém. „Najskôr si jednotlivé čiastočky rozdelím podľa farieb a tvarov, aby sa mi v nich ľahšie orientovalo. Potom poskladám na podložku rohy a okraje. Je k tomu aj predloha, no tie menšie zvládnem už bez nej. Najťažšia je obloha, more alebo srsť zvieraťa, vtedy sú si časti veľmi podobné. Nakoniec ich nalepím a zalejem glazúrou, aby farby na slnku nevybledli. Zakaždým mi je potom smutno, že som s tým už hotová, tak si ihneď kúpim ďalšiu škatuľu,“ priznáva. Poskladané a zarámované puzzle zvyčajne niekomu daruje. „Sklo na ne nedávam. Niet nad ten pocit, prejsť si rukou po puzzloch, ktoré ste sami zložili, vyskúšajte si to,“ nabáda nás „skladateľka“ Beáta.
