Kedy a prečo ste začali zberať samorasty?
Vzniklo to ako mnoho iných vecí, nevinne. Jedného dňa pred piatimi rokmi som vyšiel na rúbaň na Šibeniciach pri Žiline, nájsť si podstavec pod bonsaj a odchádzal som s pekným koreňom. Odvtedy sú korene mojou láskou. Lebo aj tie majú dušu... Cestami po „stredozemi“ – žilinskom kraji si vyhliadnem kalamitné rúbane, ktorých je tu neúrekom. Potom, cez víkendy a dovolenky, sa chodím kochať, dýchať. Aj vo Vysokých Tatrách sa ich po tej veľkej kalamite nachádza plno. No situácia je tu trošku iná, keďže ide o národný park a pohyb v ňom je aj z ochranárskych dôvodov trošku obtiažnejší. No iné je tam pre mňa dôležité. Príroda nám ukázala druhú stranu mince a je dobré i v nej nájsť skutočnú krásu, pretože aj tam je.
Z akých stromov vaše nálezy pochádzajú a koľko si ich nosíte naraz z lesa?
Nejestvuje na to pravidlo. Sú dni, kedy donesiem jeden, niekedy päť a niekedy žiadny. Tá podstata je skôr byť tam. Je to aj ruka Pána. Najčastejšie ich nachádzam z jari a začiatkom leta. Vtedy malinčie a trávy nie sú až tak vyrastené. Ale dajú sa nájsť aj v lete. Najkrajšie sú zo smreka a smrekovca. Pekné sú aj z jedle, tie majú najplytšie korene a sú najviac náchylné na vývrat vetrom. Najväčší som objavil pred tromi týždňami v Rajeckej doline, vysoký bol 120 centimetrov a vážil okolo 50 kilogramov.
Akým spôsobom ich upravujete?
Jediná úprava spočíva v očistení od kôry, živice a zeminy. A s použitím filozofie, že celý svoj život ony niečo držali, zapílim ich tak, aby teraz ony stáli. Nič viac neupravujem, nedotváram, nakoľko vytvorené už je. Našiel som ich rádovo desiatky, ale mnohé som už rozdal – mám malý byt a je radosť robiť radosť. Počet však pre mňa nie je vôbec dôležitý. Tak ako veľkosť. Niektoré sú aj na výstavách, no hľadám v Žiline nejaký výklad pre stálu expozíciu. Výklad by bol krajší a ľudia by sa mohli na nich pokochať kedykoľvek.
Stretli ste v lesoch aj iných zberateľov?
Pravdupovediac nemyslel som, že pojem samorasty je tak neznámy. Ľudia sú z nich väčšinou nadšení a uveličení. Máloktorí tušili, že aj takéto krásy sú v prírode okolo nás. Niektorí ma dokonca nazývajú autorom, no autorom je príroda. Tá je najväčší umelec. Zatiaľ som spoznal troch podobných nadšencov, ale snažím sa ich nájsť viac a dať im priestor predstaviť sa na stránke www.samorasty.sk. Pekné je, že každý ich robíme inak, svojsky, no vždy je to o koreňoch. A keď v prírode aj žiadny zaujímavý kus nenájdeme, nič sa nestane, aspoň sa nadýchame čerstvého vzduchu.