Popri posedení je možné sledovať lezcov na stene, prípadne si to aj vyskúšať. „Najprv sme postavili len stenu, to bolo asi pred piatimi rokmi. Aby si to však zarobilo na svoju prevádzku, tak sme k tomu dorobili kaviareň. Funguje to normálne ako posilňovňa, sú tu šatne. Človek sa prezlečie a môže si ísť dozadu zaliezť,“ hovorí Marek Repčík, športový lezec a staviteľ spomínanej steny. Niečo podobné sa nachádza len v Bratislave. „Nemajú to prepojené sklom ako my, majú to vo vedľajšej miestnosti. Stavať sme začali približne v rovnakom čase. My sme mali stenu skôr, oni to robili naraz.“ Lezecká stena v Žiline má okolo 300 metrov štvorcových, nachádza sa na nej množstvo umelohmotných „chytov“. Na zemi sú mäkké hrubé žinenky, ktoré slúžia ako doskočisko, lezec sa tým pádom nemusí istiť. „Je to lepšie ako steny s lanom, človek nepotrebuje niekoho, kto by ho istil. Všade na zemi je doskočisko, takže sa dá padať bez toho, aby sa človek zranil. Za tri roky prevádzky tu bola jedna vytknutá noha, čo je v podstate minimum. Veľká 11-metrová stena je v Poprade, ale táto naša je lepšia na tréning, netreba žiadne lano či karabíny,“ pokračuje Marek Repčík. Každý pondelok chodia na stenu liezť študenti zo Žilinskej univerzity, ktorí to majú v rámci telesnej výchovy. Pravidelne ich tam chodí okolo 30 až 40. Okrem toho sa tu občas organizujú preteky. Konali sa tu dve kolá Slovenského pohára, dvakrát robili vlastné podujatia. Na túto stredu 26. apríla sú naplánované akademické preteky, majstrovstvá Žilinskej univerzity v lezení na umelej stene.