Dnes má Ján Hrankay, alebo sifu (učiteľ), ako ho jeho žiaci oslovujú, svoje školy v Bytči, Žiline, Bratislave, Považskej Bystrici a v nich študuje viac ako stovka študentov z celej republiky. Kung-fu rodiny Lam má totiž u nás najlepšie meno.
Ján Hrankay sa spolu so svojím priateľom Petrom Kremeňom minulý týždeň vrátili z mesačného pobytu v Hongkongu a Číne, kde cvičili u svojho učiteľa Lam chun singa priamo v kolíske kung-fu. Z cesty si odniesli množstvo fantastických zážitkov a množstvo nových skúseností. Pritom mnoho ľudí ani len netuší, že najlepší cvičitelia kung-fu sú práve z nášho regiónu. „Dôvodom našej návštevy bola oslava 96-tych narodením veľmajstra Lam Cho a bol to pre nás neuveriteľný zážitok. Videli sme ho totiž opäť cvičiť aj v takomto požehnanom veku. Aj my sme uňho cvičili aj osem hodín denne a bol to pre nás neuveriteľný zážitok,“ hovorí Hrankay. Dvaja Bytčania dostali pozvánku na oslavu narodením jedného z najznámejších učiteľov na svete. „Na oslave sme počas exhibície spolu s Petrom Kremeňom cvičili formu tigra a žeriava a aj kopia proti šabli. Dostalo sa nám cti, že sme mohli cvičiť posledný pred veľmajstrovými synmi. Vtedy totiž môžu cvičiť len tí najlepší,“ hovorí Ján. Za svoj výkon dostali fantastické uznanie. Všetci ich potľapkávali po pleciach a gratulovali im. Dokonca aj ich sifu Lam chun sing bol na nich hrdý. Zožali totiž najväčší potlesk. Dvaja mladí muži z malého mesta si tak svojím umením podmanili nielen Hongkong, ale aj jeho vyznávačov z celého sveta. Naplnil sa im tak sen, ktorý majú snáď všetci chlapci pri pozeraní filmov o hrdinoch kung-fu. Oslavy sa totiž zúčastnilo viac ako 200 študentov. Boli tam ľudia z Talianska, Nemecka, USA, či Kanady. Na oslave potom dostali čestné miesto pri stole hneď vedľa oslávenca, veľmajstra Lam Cho.
ČÍNA ICH FASCINOVALA
„Na druhý deň sme cestovali do Číny, tam sme zažili úplne iný svet. Už na Slovensku sme si museli vybaviť víza a priamo na miesto množstvo ďalších formalít. V Hongkongu je všetko usporiadané a čisté. V Číne je to iné. Ľudia vôbec nevedia po anglicky, človek sa tam ale vo výborných reštauráciách bezproblémov naobeduje za 20 korún. Po celom svete som pochodil množstvo reštaurácií, ale starostlivosť o zákazníka sa nedá s čínskymi ani len porovnať. Sú absolútne úslužní. Len vidia človeka vchádzať, už mu chystajú stôl. Majitelia reštaurácií zo Slovenska by sa tam mohli ísť učiť.“ Presťahovali sa do mesta Samjau, ktoré leží asi polhodinku cesty autobusom od Hongkongu a zažili celkom iný svet. „Belochov miestni stretávajú veľmi málo. Celý čas sa po nás dívali. Cvičili sme u nášho učiteľa v presklenej miestnosti a celý čas nás pozorovalo 15 chlapcov. Keď odišli, prišli ďalší,“ hovorí J. Hrankay. A mali sa skutočne na čo pozerať. Aj tu totiž denne cvičili viac ako osem hodín. Okrem toho navštevovali múzea a spoznávali čínsku srdečnosť. „Cestovali sme aj do známeho mesta Canton. Je to asi 7 miliónové mesto, ktoré má svoje špecifiká. Prvýkrát som tam napríklad jedol žabu alebo mäso zo somára. Snažili sme sa ochutnať skoro všetko. Ponúkali nám aj psa, toho sme však odmietli. V Číne je stále na čo sa pozerať, sú tu však obrovské kultúrne rozdiely. Ľuďom, ktorí ju chcú navštíviť odporúčam, aby si všetko dopredu naplánovali. S ľuďmi sme však nemali žiadnu zlú skúsenosť. Číňania sú stále usmiati, nič si zo života nerobia a vyzerá to, že nepoznajú stres. Sedávajú vonku na schodoch, niektorí si priamo na ulici varia. Jednoducho takto bezstarostne žijú a v porovnaní so Slovákmi, sú omnoho viac usmiati,“ prezradil J. Hrankay.
OBROVSKÁ ŽIVOTNÁ SKÚSENOSŤ
Domov sa už dvojica veľmi tešila. Chýbala im totiž rodina a priatelia. Obaja však hovoria, že by sa do Hongkongu radi vrátili. „Strávili sme tam takmer 30 dní a zažili sme jeden fantastický zážitok. Stretol som ľudí, ktorí boli veľmi srdeční. Aj keď niektorí z nich cvičili kung-fu veľa desiatok rokov a boli pred nami, nikto sa nad nami nepovyšoval a nedával to na sebe poznať. Snažili sa nám poradiť a pomôcť. To je najpozitívnejšia skúsenosť, ktorú som si odniesol.“ Svoje zážitky prinesie Ján Hrankay svojim študentom po celom Slovensku. Bytča sa tak stáva centrom tohto umenia. Už v júni by sa mohli Hrankay s Kremeňom dostať aj do Ameriky. Dostali totiž pozvanie na exhibíciu. V lete by sa mali predstaviť aj na majstrovstvách Európy v kung-fu. Ján Hrankay hovorí, že kung-fu preňho znamená chuť vstať do nového dňa, aj keď každé ráno o šiestej tvrdo cvičí, cez deň pracuje a po večeroch sa venuje svojim študentom. Tvrdí totiž, že na to, aby sa učeniu svojich študentov venoval profesionálne, sa potrebuje sám ešte zlepšiť.
