Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Čo je dnes na kováčstve ťažké?

„Namôjveru nič! Celý život som sa so železom pasoval.“

Pod oknami domu Jána Palárca v Nesluši stojí malá nákova. Okoloidúcim namiesto vývesného štítu oznamuje, že v dome žije kováč. To však len takým návštevám ako my, čo by o tom nevedeli, lebo domáci dobre vedia, na koho sa obrátiť, keď sa treba so železom popasovať.


Ján Palárec z Nesluše sa narodil 29. 9. 1921. Aj jeho otec bol kováčom a on išiel k nemu do učenia rovno z 8. triedy. Výučný aj tovarišský list dostal v roku 1939, po troch rokoch učenia. Na skúškach musel pokuť motyku a okutie na koniec vozového oja. Hoci Ján Palárec nie je vzrastom veľký chlap, ruky má mocné a vidieť, že nikdy nezaháľali. Ani teraz to nedokážu. „Otec bol vyučený kováč. Keď sa oženil, boli s mamou týždeň a odišiel do Ameriky. Po 7 rokoch jej z Ameriky poslal šifkartu na loď, aby prišla za ním. Bola mladá a rodičia sa o ňu báli, tak ju nepustili. Otec v Amerike ochorel, tak sa vrátil,“ spomína pekne poporiadku 84-ročný Ján Palárec. Jeho otec doniesol spoza veľkej mláky nejaké korunky a postavil chalupu, ktorú jeho syn Ján prerobil a dodnes v nej žije. „V Amerike robil v drôtovej továrni pri stroji. Keď prišiel domov, začal znova s kováčstvom. Bolo nás 6 detí, ja som bol najstarší. Po vyučení som robil 3 roky u otca a v roku 1942 som narukoval do Turčianskeho
sv. Martina, neskôr na Ukrajinu.“ Majster kováč nemusí dlho hľadať medzi spomienkami. Ukladá ich presne, chronologicky, dôležité udalosti si pamätá presne podľa dátumu. Na vojne bol 4 roky. Dokonca aj v povstaní. Hoci v ňom bol len 4 dni, trikrát ho postrieľali – guľka ho trafila do pleca, nohy a na koniec chrbtice. Z nemocnice  išiel do lágra, odtiaľ spolu s 200 remeselníkmi do Viedne na roboty. „Každú robotu som vedel urobiť, každý deň som bol u inej firmy, lebo ma tam pýtali. Najlepšia firma bola na plynové potrubia. Tie sme opravovali a keď začal unikať plyn, dali tam Rusov. Neraz odpadli a museli ich kriesiť. Keď nás potom ruská armáda oslobodila, išli sme z Viedne desiati pešo dva dni. Prišli sme po terajšiu Petržalku, vtedy to bola len dedina. Prihlásili sme sa na Červenom kríži,prenocovali tam a potom zas išli pešo. Dostali sme sa po Piešťany, kde sme zostali robiť u jedného gazdu.“
Keď v roku 1946 prišiel Ján Palárec z vojny, oženil sa  a začal robiť. Samozrejme to, čo vedel, čomu sa vyučil. Vrátil sa ku kováčstvu. Vtedy o robotu núdza nebola, v dedine bolo 90 koní, robili sa vozy, kuli sa kone, pluhy, kolečká, všetko potrebné pre hospodárstvo. On robil v jednej dielni, v  v druhej otec. „V 1958 zlikvidovali živnosti, otec ochorel a ja som išiel do Kysuce na okres, robil som pri štátnej požiarnej inšpekcii. Ozvalo sa ale zranenie z povstania. V Hágoch ma operovali a dali mi kostný štep. Musel som ísť na čiastočný invalidný dôchodok.“
Rozprávanie Jána Palárca nás na chvíľu vrátilo do minulosti. Bola síce ťažká, no všetci, čo ju zažili, svorne tvrdia, že ľudia žili lepšie ako dnes. Boli družnejší, lepší. A hoci je kováč Palárec drsný chlap a emócie veľmi najavo nedáva, cítiť, že sa mu za ňou cnie. „Lepšie sme žili. Nemali sme takej hojnosti, ale bolo nám lepšie. Mama navarili kapusty, zemiakov, halušiek, rezancov, zarezali sme kuru, hus, nejaké mäso vždy doma bolo. Ale žiadnu umelinu sme nejedli. Porobili sme, spočinuli, jeden ku druhému sme išli,“ cnie sa  Jánovi Palárcovi za zašlými časmi.
Na našu otázku, čo je na tomto remesle najťažšie, odpovedá s úsmevom, že teraz nič. „Mám buchar a ten kuje sám. Trošku to už len poopravujem. Robím motyky, hrable, staré cepy, kolesá, aj kolárčinu. I otec bol kolár, robili sme kompletné vozy. Všetko sme museli robiť ručne a vynaložiť veľkú silu. Jednou rukou som ťahal mechy, druhou mlátil po železe, kým bolo teplé. Teraz je elektrika veľký pomocník.“ Aj teraz má sily nadostač,veď sa ešte uvládze so železom popasovať. Má aj nasledovníkov - vnuk Janko je vyučený umelecký kováč a veľmi ho to baví, starému otcovi robí veľkú radosť.
Počas kovárčenia nemal Ján Palárec žiadny úraz. „Toľko, čo som sa opálil, ale to pre kováča nie je žiadne zranenie. Len raz sa mi kôň zahryzol do boku, keď som ho podkúval. Na to bolo treba všelijaké grify, aby sa nehýbal, nekopal. Koňa ani nemohol hocijaký kováč podkúvať. Bol to podkováč, lebo musel aj zviera poznať a byť tak trochu aj zverolekár. Musel vedieť aj liečiť koňa, keď mal kopyto choré.“
S kováčom Jánom Palárcom by sa dalo dlho rozprávať. No aj keď by už mal zaslúžene sedieť so založenými rukami, nemá na to čas. Kým sme sedeli v kuchyni, už mu na okienko búchali susedia, bolo im treba motyky podkuť. Nuž, ide jar a vtedy nemajú kedy kováči s novinármi vysedávať.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 37 209
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 877
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 557
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 433
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 028
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 388
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 7 247
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 025
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 713
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 624
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Testovanie na koronavírus.

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Žiline.

17m

Informácie k organizácii skríningového testovania na ochorenie COVID-19 počas víkendu od 23. do 24. januára v Žiline.

3 h
Dvomi gólmi proti Humennému sa zaskvel Jakub Cíger

Zverenci Dušana Gregora zdolali Humenné aj tretíkrát v sezóne.

11 h
Minister Krajčí hodnotí epidemilogickú situáciu.

Reprodukčné číslo je pod hodnotou 1.

16 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

23 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

14 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

22. jan

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?