Situácia je, hlavne v lete, dosť zlá. „Na vlastné náklady sme stavali plot, pretože z druhej strany k nám chodilo neskutočné množstvo potkanov. Celý susedný dvor je jednou veľkou skládkou odpadu, ten je opretý aj o náš plot. V lete ten smrad, čo sa odtiaľ vyparuje, to si neviete ani predstaviť. Asi budeme musieť ten plot ešte trochu zvýšiť,“ hovorí Gabriela Bulejová. Bulejovci písali na rôzne miesta a úrady, odvšadiaľ však dostali záporný postoj. „Jednoducho sa tieto problémy presúvajú z jedného úradu na druhý. Každý sa tvári, že s tým nemá nič spoločné. Vraj sa zriadil nový útvar, kam sa máme obrátiť,“ pokračuje Rastislav Bulej. Podľa hovorcu Mestského úradu v Žiline Jána Štofka majú niekoľko možností: „Môžu sa obrátiť na Mestský úrad v Žiline, na útvar hlavného kontrolóra, alebo na oddelenie dopravy a životného prostredia. Takisto na Regionálny úrad verejného zdravotníctva, kde to posúdi hygienik. Keď napíšu na tieto tri miesta, tak by sa s tým niečo malo robiť.“ V dome vedľa Bulejovcov pritom často bývajú ľudia, ktorí tam nemajú čo hľadať. Každý rok sa objavia nejakí noví. V bytovej jednotke žijú štyria súrodenci so svojimi rodinami a dávajú ju do prenájmu ďalším ľuďom. „Keď ide niekto do väzenia, tak zoberú ďalších, aby platili prenájom. Keď príde taká rodina s piatimi deťmi, každý deň pijú a vykrikujú, nemajú tam ani sociálne zariadenia, tak to sa naozaj často nedá ani vydržať. Polovicu domu vlastní mesto a druhú polovicu majiteľka, ktorá ho dostala v reštitúcii. Ona však o to nejaví záujem. Ponúkli nám záhradu na predaj, tam je však ďalšia skládka odpadu. Povedal som, že pokiaľ ten odpad vypracú, alebo to nejako zariadia, tak sa o tom môžeme rozprávať, inak nie.“ Neporiadni susedia dostali bytovú jednotku do užívania ešte za bývalého režimu. Zo súrodencov sa postupne vytvorili nové rodiny a všetci žijú stále v tom istom byte.