Šváby, mravce, ploštice – tí všetci sa môžu jedného dňa stať nezvanými hosťami našich príbytkov. Sú to vrcholne protivní spolubývajúci. Znehodnocujú naše potraviny, šaty, spôsobujú nákazlivé ochorenia. Mechanickým zabíjaním proti nim nemáme šancu. Juraj Trnka (40) z Belej však s touto háveďou dokáže rázne zatočiť.
Odkedy pracujete v oblasti deratizácie, dezinsekcie a dezinfekcie?
Tejto práci sa venujem už pätnásť rokov. Musel som sa kvôli tomu naučiť mnoho o rôznych prístrojoch, miešaní chemikálií, ale i o živočíchoch a nákazách, ktoré môžu spôsobiť. Pri práci sme však vždy minimálne dvaja, kvôli bezpečnosti a používame všetky potrebné ochranné pomôcky.
Priblížte nám vaše pole pôsobnosti, v čom spočíva práca deratizéra?
Môže sa stať, že nám do bytu vniknú drobné hlodavce – myši, potkany, alebo sa rozmnožia na družstve, či v potravinovom sklade. Týchto nevítaných návštevníkov likvidujeme jedmi tretej generácie, umiestnenými v takzvaných nástrahových staničkách. Hlodavce zožerú drobné granule alebo zrno, ktoré obsahuje jed. Ten blokuje K1 vitamín v krvi. Následkom toho cievy prepúšťajú krv do ich tela a ony uhynú na vnútorné krvácanie. Tento spôsob usmrcovania je humánny a vysoko účinný. Zviera necíti žiadnu bolesť. Úhyn trvá u potkanov od 3 do 5 dní a u myší 2 dni. To je veľmi dôležité, pretože potkany sú inteligentné tvory a keby jeden hneď zdochol, ostatné by sa návnady už ani nedotkli. Kde nemôžeme použiť tento jed, napríklad v domácnostiach, v ktorých chovajú domáce zviera, používame výnimočne mechanické pasce. Nikdy však nie lepidlo, to je drastické a zviera dlho trpí.
A čo obnáša oblasť dezinsekcie?
Dezinsekcia je likvidácia hmyzu každého druhu. Najviac nám môžu znepríjemniť život šváby, muchy, mravce, komáre, mole, vši, blchy či ploštice. Tieto chrobáčiky sa zvyčajne k nám dostanú cez vetracie šachty, digestory, obloky alebo si ich môžeme priniesť v nákupe či na svojom tele. Veselo sa u nás začnú rozmnožovať a len tak od hladu nezahynú. Niektoré druhy vydržia bez potravy aj vyše roka a zožerú čokoľvek. Ploštice dokonca sajú ľuďom v spánku krv. Hmyz sa najúčinnejšie zabíja postrekom, náterom alebo plynovaním. Rozriedime otravnú látku a nanesieme ju na dosadacie plochy hmy-
zu – na okenné rámy, steny, lampy. Krídlami, nohami a tykadlami sa nervový jed dostane do ich tela a spôsobí stratu orientácie, bezvedomie a napokon smrť. Keď sa začne na jeseň v panelákoch kúriť, sťahujú sa do nich mravce faraóni. Na ne sú najviac účinné nástrahové staničky. Na svojich telách mravce zanesú jedovatú látku aj svojim druhom do úzkych škár, kam by sme sa ničím nedostali. Tá pôsobí ako sterilizátor – kráľovná kladie potom už len neplodné vajíčka. Kvôli mravcom musíme zakaždým vo vchode postriekať až 80 percent bytov. Raz som ich hniezdo našiel v nepoužívanej šperkovnici plnej zlata. Bytové jadrá poskytujú hmyzu optimálne podmienky k životu a skvelé možnosti k putovaniu po mnohých domácnostiach. Môžeme sa pred nimi však chrániť sieťkami na oblokoch. Na bežne dostupné otravné spreje je najodolnejšia mucha domová. Tá si vie vytvoriť ochranné protilátky. A vajíčka švába sa vyliahnu aj po tristo dňoch, teda aj v čase, keď si myslíme, že je už dávno po probléme.
Aké miesta chodíte dezinfikovať a pred čím?
Sú to napríklad budovy, v ktorých hrozí nákaza vírusmi, baktériami, plesňami či spórmi. Nedávno nás zavolali do bytu, v ktorom našli obesenú ženu už v pokročilom štádiu rozkladu. Vtedy sme museli použiť aj plynovú masku.
Pri svojej práci sa teda dostanete na rôzne miesta...
Máte pravdu, toto je jedna z mála profesií, pri ktorej sa človek dostane od kancelárie najvyššieho šéfa až po najspodnejší kanál, od riaditeľa banky až po väzenskú celu. Často sa stretávame s tým, že sa ľudia za svojich nevítaných „návštevníkov“ hanbia a zavolajú nás, až keď majú „obsadený“ celý byt. Nedávno tak jedna slečna zamorila pol hotela všami. Niet sa za čo hanbiť, ak niekde dostaneme vši alebo blchy. Môže sa to stať každému a my predsa dodržiavame služobné tajomstvo. Niet čo otáľať, lebo čím prv prídeme, tým lepšie.
