Do rúk sa nám totiž dostala ďalšia zo série neštandartných zmlúv medzi Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) a bratislavskou firmou Energetika, stavebníctvo financovanie (ESF), ktorú Tarčák ešte v januári 2003 podpísal za ŽSK. Za súkromnú firmu ju podpisoval generálny riaditeľ Miloš Stopka. Jej predmetom malo byť zabezpečenie úspor energií vo všetkých objektoch ŽSK. V celej záležitosti je pritom toľko nejasností, že nad tým zostáva až rozum stáť a dokonca to vyzerá tak, že firma ESF bude ŽSK žalovať až o 50 miliónov, ktoré v prípade, že bude úspešná, budú vyplatené z peňazí daňových poplatníkov.
Neštandardný pri podpise zmluvy bol už samotný fakt, že ju Tarčák podpísal ako zmluvu o uzavretí budúcich zmlúv aj za všetky subjekty ŽSK, ako napríklad stredné školy a na dobu 20 rokov, prakticky bez možnosti výpovede. Tie však majú právnu subjektivitu a je diskutabilné, či bývalý župan mal právo za ne zmluvu podpísať. Pravdepodobne tým prekročil svoje právomoci. Pre prípad ukončenia platnosti zmluvy pred dojednanou dobou zo strany ŽSK je samosprávny kraj navyše povinný za každý mesiac od ukončenia zmluvy až po uplynutie doby platnosti, teda
20 rokov, zaplatiť pokutu 100-tisíc korún. Konateľ spoločnosti ESF Miloš Stopka v tom naopak nevidí problém. „Budovy totiž patria ŽSK a nie školám. Revízne správy teda vykonáva ŽSK a tieto náklady nie sú ani zahrnuté v normatívoch na žiaka. Školy podľa mojich vedomostí majú právnu subjektivitu len na vyučovací proces,“ hovorí Stopka.
Firma ESF mala podľa zmluvy za navrhnutie racionalizačných opatrení a poradenskú činnosť zinkasovať
50 percent ušetrených prostriedkov. Podľa kópie zmluvy, ktorá sa nám dostala do rúk a na ktorej je jednoznačne viditeľný podpis Tarčáka aj Stopku, sa ŽSK zaviazal, že počas platnosti zmluvy bude všetky racionalizačné opatrenia vykonávať ESF. Znamená to, že bez verejnej súťaže bude napríklad na každej škole v pôsobnosti ŽSK vykonávať výmenu okien, zateplenie a podobne. Dochádzalo by tak prakticky k obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní a výnosný „kšeft“ by tak zakaždým dostala firma ESF. Podľa Stopku je to ale preto, že samotná zmluva bola podpísaná na základe verejného obstarávania a takto si to do nej navrhol ŽSK. 
Pochybnosti však vzbudzuje aj práve to, ako sa firma ESF k tomuto lukratívnemu biznisu v roku 2002 dostala. Podľa našich informácií to totiž bolo aj na základe rokovacieho konania bez zverejnenia. Prakticky to znamená, že firma zákazku dostala na základe priameho zadania, pretože pri tomto postupe sa nezverejňuje vo vestníku verejného obstarávania jeho vyhlásenie, ale len výsledok. Takýto postup bol ale možný len v prípade mimoriadnej udalosti, ktorou sa rozumie napríklad živelná katastrofa, alebo pohroma. Zadávateľ musí byť v časovej tiesni a súčasne nemôže mať možnosť využiť súťažné metódy. Nám sa však podarilo zistiť, že v prípade tohto zadania neexistuje nijaká mimoriadna udalosť, na základe ktorej Jozef Tarčák musel obísť verejné obstarávanie takýmto nesúťažným spôsobom. Miloš Stopka má opäť iný názor: „Samosprávny kraj nás oslovil v rámci prieskumu trhu a my, ako jedna z najväčších spoločností, ktorá takéto služby poskytuje, sme dali ponuku. Na všetky požadované činnosti máme odborných pracovníkov a licencie, ktorými sme sa preukázali a obvyklými postupmi vyplývajúcimi zo zákona o verejnom obstarávaní sme boli určení za víťaza. Bolo to riadne uverejnené vo vestníku verejného obstarávania a prebehlo rokovacie konanie so zverejnením.“
Naproti tomu sa po Stopkových vyjadreniach v úplne inom svetle ukazuje skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného registra firma ESF nemala až do júla 2002 v predmete svojej činnosti nič z toho, kvôli čomu s ňou Tarčák podpísal zmluvu. Dovtedy sa totiž zaoberala najmä maloobchodom, veľkoobchodom, leasingovou činnosťou, projektovaním stavieb a tiež pohostinskou činnosťou a ubytovacími službami a iný bol aj je názov. Zaujímavé je, že len 16. júna si zmenila názov a predmet svojej činnosti rozšírila napríklad o poradenskú činnosť v oblasti elektrických zariadení, stavebníctva a životného prostredia. Už o pol roka po tom s ňou Tarčák podpísal zmluvu o realizácií opatrení na úsporu energií prakticky bez verejného obstarávania. Mimoriadne podozrivé! Nie však pre Stopku: „My sme všetky oprávnenia mali a všetky podmienky sme splnili,“ hovorí.
Poslednou čerešničkou na torte je to, že Tarčák síce zmluvu podpísal, ale prakticky neplnil. Podľa našich informácii ESF urobila v objektoch audit za jeden milión korún, ale ďalšie úkony vyplývajúce zo zmluvy jej už vedenie ŽSK robiť neumožnilo. Firma ESF už medzitým dvakrát vyzvala ŽSK na vykonanie súčinnosti, čiže zabezpečenie prístupu do objektov, či poskytnutie potrebnej dokumentácie. Čiže domáha sa svojich zmluvných práv. Vrásky na čele z nevýhodnej zmluvy má asi aj súčasný župan Juraj Blanár. „Táto zmluva je pre samosprávny kraj absolútne neštandardná. Uzavrel ju totiž bývalý predseda Tarčák na obdobie 20 rokov, čo presahovalo jeho volebné obdobie. Navyše sú v nej zadefinované také podmienky, ktoré stavajú ŽSK do nepartnerskej polohy. Veď v prípade predčasného vypovedania zmluvy by sme museli zaplatiť 100-tisíc korún za každý mesiac až po ukončenie dojednanej doby platnosti. V súčasnosti skúmame všetky možnosti, ako tento komplikovaný problém riešiť,“ povedal Blanár.
Jozef Tarčák na druhej strane nevidí v zmluve nijaký problém. „Urobili sme analýzu a vyšlo nám, že práve v oblasti energií sa dá najviac ušetriť. Inde to totiž nie je také jednoduché a touto témou sa treba zaoberať veľmi seriózne. Túto konkrétnu zmluvu si však teraz nepamätám. Počas môjho pôsobenia na župe som totiž podpísal desiatky zmlúv. Ale v budúcnosti sa o nej môžeme pozhovárať,“ uviedol Tarčák.
Miloš Stopka je presvedčený, že všetko prebehlo štandardným spôsobom. „Zmluvu podpísal Tarčák a v zastupiteľstve bola riadne schválená a aj sa začala realizovať. Prešli sme si všetky budovy ŽSK, ktorých je asi 330, jednotliví riaditelia nám dali zmluvy o odbere elektrickej energie medzi nimi a Stredoslovenskou energetikou. My sme následne vstúpili do rokovania s energetikou a optimalizovali sme odbery elektrickej energie. Naša fakturácia spočívala len v tom, že sme mali dostať 50 percent z takto ušetrených prostriedkov. Pokiaľ by sme nič neušetrili, nedostali by sme ani korunu,“ hovorí. Druhou činnosťou, ktorú vraj ESF podľa zmluvy vykonala, bol teplotechnický audit všetkých budov ŽSK. „Urobili sme audit vykurovacieho systému a zaň sme dostali odmenu jeden milión korún. Podľa štandardného cenníka by boli tieto práce ocenené na 5 miliónov korún. My sme povedali, že to urobíme za milión za podmienky, že na práce pri výmene okien a ďalšie podobné práce je ŽSK povinný osloviť aj nás.“ Podľa našich zistení však zmluva hovorí celkom jasne, že ŽSK sa zaväzuje, že ak pristúpi k realizácií takýchto opatrení, bude ich na základe objednávky realizovať výhradne ESF, čo je v rozpore so Stopkovým tvrdením. Toto podľa Stopku fungovalo až do Tarčákovej nehody. Potom vraj všetky takéto práce ŽSK zadával napriamo, teda bez výberového konania iným firmám a ESF z toho vynechal. „Keďže sme mali niekoľko neúspešných rokovaní aj s Jurajom Blanárom a nedohodli sme sa, budem sa na súde domáhať sankcií a žiadať, aby súd zaviazal ŽSK k plneniu zmluvy,“ dodal Stopka. Podobne sa ŽSK vraj zachoval aj v prípade druhej podobnej zmluvy, ktorú s ESF podpísal na výkon revízií. Podľa Stopku sa tak budú na súde domáhať sankcií v rozsahu 30 – 50 miliónov korún.
