Dokument o ropnom priemysle v Azerbajdžáne získal mnoho festivalových ocenení. Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo prilákal na Staničku značné množstvo ľudí. Film, ktorý plošne zachytáva dopady zintenzívnenia ťažby „čierneho zlata“, nielen na ekonomiku štátu, ale 
najmä na život obyčajných ľudí, bol plný kontrastov. Či už po obsahovej stránke alebo v umeleckom spracovaní. Českí tvorcovia použili okrem vlastných záberov aj archívne snímky a propagačný materiál ropnej spoločnosti, čím sa im podarilo zironizovať idealistický postoj azerbajdžanskej vlády. Tým i mnohými vtipnými pasážami docielili, že „Zdroj“ pôsobil na diváka tragikomicky. No v sále Staničky sa okrem smiechu ozývali aj spontánne prejavy pohoršenia. Zistenie, že za samozrejmosťou za akú považujeme jazdu autom, sa skrýva koprupcia, živorenie na hranici biedy a pošliapavanie základných ľudských práv, bolo pre každého ťaživé. Po záverečných titulkách a následnom potlesku režisér počas dlhšej diskusie ochotne odpovedal na zvedavé otázky Žilinčanov. Zo Staničky vychádzali ľudia so zmiešanými pocitmi. Napriek príjemnému kultúrnemu zážitku si odnášali domov aj pocit spoluviny zapríčinený práve expresívnosťou filmu.
