Naopak, ubúda veriacich, ktorí chodia do kostola. Zhodujú sa na tom teológovia aj entnológovia. Počas fašiangov sa Slováci vo veľkom zabávali a ich veselicu ukončí až Popolcová streda, ktorá dostala aj názov škaredá. Pre súčasného Slováka sú symbolom fašiangov plesy a rôzne bály v maskách, ktoré nadväzujú na tradície pohanských zvykov. „Popolcová streda je deň, ktorým sa začína obdobie veľkonočného pôstu a začína sa 40 dní pred Veľkou nocou. Na Popolcovú stredu sa končili všetky zábavy a museli sa umyť hrnce a všetok riad od mastných jedál,“ hovorí etnologička Katarína Koštialová. Na Popolcovú stredu ľudia preoblečení za rôzne zvieracie alebo komické masky robili obchôdzky okolo domov. Tancovali špeciálne obradné tance. Na Slovensku sa nielen oslavovalo, ale aj hodovalo a pilo. „V niektorých oblastiach sa ľudia so zábavou lúčili už v utorok o polnoci, inde v stredu na obed. Stalo sa zvykom pochovávať basu alebo iné hudobné nástroje, čo symbolizovalo koniec muziky, koniec zábavy,“ dodala etnologička. Katolícki farári tvrdia, že cez Popolcovú stredu bývajú na ich omšiach plné kostoly, aj keď v tento deň formálne veriaci do kostola ísť nemusia. Pripúšťajú, že účasť je nižšia, než bola pred niekoľkými rokmi. „Boom bol v porevolúčnych rokoch,“ povedal katolícky kňaz Andrej Legutký z Važca pri Liptovskom Mikuláši.Obrady sa v jednotlivých cirkvách líšia. Katolíci sú zvyknutí chodiť do kostola, kde im farár urobí popolom na čelo kríž. U evanjelikov sú pravidlá pôstu voľnejšie. „Evanjelická cirkev kladie dôraz na vnútorný pôst,“ povedal generálny tajomník Ekumenickej rady cirkvi Ondrej Prostredník.
