Dokonca mal aj medzinárodný podtón, pretože k hlavným organizátorom, Mestskému úradu v Žiline a Domu Matice slovenskej, sa pridala aj Regionálna obec Slovákov v Třinci. Spoločný projekt sa v rámci cezhraničnej spolupráce spolufinancoval aj z fondov Európskej únie. Vo štvrtok popoludní sa Žilina opäť na chvíľu zmenila na karnevalový raj. Ulicami tiahli masky, maškary, muzikanti a obyvatelia mesta i jeho návštevníci žasli. Nad čarom starých tradícií, nad vynaliezavosťou ľudí, ktorí chceli fašiangy tým ostatným pripomenúť. Ozýval sa smiech, výskanie, občas i plač tých najmenších, ktorým podaktoré masky naháňali strach. Ale prevládala veselosť a dobrá nálada. Všetko vyvrcholilo na Hlinkovom námestí. V kultúrnom programe sa predstavili detské folklórne súbory Cipovička, Lieska a Čučoriedka, kapela Bara-Bura, maškary z Gbelian, spevácka skupina Závadské ženy. Třinec reprezentovali folklórne súbory Oldrzychowicw, Gorole i ľudová hudba Mionší. Nakoniec zaznelo i to pradávne: „Olores, dolores, naučia ťa v pekle móres...,“ v podaní seniorov zo Zázrivej. So všetkým, čo k pochovávaniu basy patrí. Plačkami, márami s basou, pánom farárom a pohrebným rečníkom. Kým na pódiu znel plač, kvílenie a smútočná hudba, na námestí bolo počuť výbuchy smiechu. Tak to na fašiangy má byť. Lebo motto tohtoročného žilinského karnevalu Fašiangy a masopust, nikdy nás neopusť, sa, žiaľ, v žiadnom prípade nedá naplniť. Pôsobivá bola i podvečerná vernisáž v Považskej galérii umenia, na ktorej prezentovali svoje fotografie z prvého ročníka festivalu Ivan Kelly-Köhler, Pavol Ďurčo, Ľubo Bechný a Jaro Hulka.
